"Bola reakciou na inscenáciu Americký cisár, ktorá sa venovala migrácii našich predkov z Európy do Ameriky. Hľadali sme niečo, čo je cestou naspäť domov. A čo so sebou prináša neočakávaný návrat. Že sa úplne zmenia hodnoty navrátilca a všetko, čo tu zanechal, sa rozpadne na cimpr-campr,“ hovorí Michal Ditte, ktorý je spolu s režisérkou Ivetou Ditte Jurčovou podpísaný pod oboma predstaveniami.
Preniesť na scénu hru tak, ako bola v roku 1928 napísaná, nebolo "to pravé orechové“ pre ambiciózne nezávislé divadlo. Prezrádza to aj názov: Pastierska symfónia. "Snažili sme sa v Stodolovom texte vydolovať témy obrazov, ktoré by mohli rezonovať v 21. storočí. Sám ich často veľmi trefne naznačil, ale nedotiahol,“ pokračuje v rozprávaní pre Pravdu. Mimochodom, práve Bačovu ženu považuje za jednu z najvydarenejších hier Ivana Stodolu.
Tvorcovia však nešli po dejovej línii hry, zvolili formu scénickej eseje. "Neponúkame divákovi tému, ktorú má odčítať a spracovať. Naopak, snažíme sa ho priviesť k ,novému čítaniu', aby si sám vytvoril na základe našej vizualizácie vlastné asociácie, nové vnemy i závery,“ vysvetľuje voľbu Michal Ditte. Po vynútenej pauze sa rozhodli tvorcovia vysunúť inscenáciu z interiéru divadla do prírody a v exteriéri divadelnej záhrady ponúkať dnes a zajtra pod hviezdami nové súvislosti. Keďže záhrada divadla v Bátovciach má dvadsať árov, môžu sa v nej diváci slobodne pohybovať ako v exteriérovej galérii.
Žena, ktorú osud postaví medzi dvoch mužov. Prvý odíde v čase hospodárskej krízy za zárobkom do Ameriky, pri baníckom nešťastí ale stratí pamäť. Keďže o sebe prestal podávať správy v listoch, úrady ho vyhlásili za mŕtveho. Žena sa vydá po druhý raz – za baču. Keď ďalšie nešťastie prinavráti jej prvému manželovi pamäť a vráti sa domov ako bohatý muž, konflikt je nevyhnutný. A mení aj tých, ktorých duší sa najsilnejšie dotýka. Aby divák pochopil Pastiersku symfóniu, musí poznať príbeh drámy, čo poslúžila ako inšpiračný zdroj?
"Je to veľká výhoda. Ak má Bačovu ženu prečítanú a nebral ju len ako povinné čítanie, vníma aj legendy, mýty a celú pastiersku kultúru v súvislostiach. Aj fakt, že naša slovenská kultúra bola od nepamäti ovplyvňovaná inými kultúrami. Keby nebolo rumunských pastierov, tak by sme na Slovensku nemali ani valašky, ani fujary, ani bryndzu a nepoznali by sme chov oviec ani spracovanie ich produktov,“ pridáva autor projektu a spolutvorca libreta. No pamätá si aj "nepoučených“ divákov, ktorí sledovali len výtvarnú a zvukovú zložku inscenácie a bolo im jasné, o čo ide. "Každý, kto príde, si môže vyskladať vlastný obrázok na záver dňa,“ pripomína Michal Ditte.
Významnú úlohu zohráva v Pastierskej symfónii zvuková stopa a hudba. Autentické hudobné materiály z oblasti Liptova a Demänovskej doliny citlivo spracovali Ivana Mer a Cristian Estrella. "Skúmaním vzťahu medzi človekom a prírodou, človekom a vierou, jednotlivcom a spoločnosťou na pôdoryse jednoduchého príbehu sme sa pokúsili vyabstrahovať univerzum a z jeho esencií vytvoriť nový mýtus,“ dodáva režisérka Iveta Ditte Jurčová.
