Situácia sa mení takmer každý deň a umelci rušia jedno predstavenie či koncert za druhým. Napriek tomu verí, že sa im podarí hrať naživo pred živým publikom a diváci spoznajú, že v Národnom divadle ani slovenská klasika nevyzerá vždy klasicky.
Vymenovali vás za riaditeľku Činohry SND, ale s mandátom len do konca roka, prípadne do vymenovania nového generálneho riaditeľa divadla. Čo sa dá vôbec stihnúť za taký krátky čas?
Ja verím, že sa dá aspoň dokráčať k tomu dátumu tak, aby sme boli všetci zdraví a aby sa zrealizovali naplánované premiéry a tiež sa začali pripravovať budúcoročné premiéry. A najmä si želám, aby sme divákom navrátili dôveru v inštitúciu, dôveru v živú kultúru. Mnoho divákov nám môže mať za zlé, že v čase korony naša komunikácia pokrivkávala. A mnohým sme ešte stále dlžníkmi. Verím, že aj toto sa už rýchlo napraví. Hneď, ako to bolo možné, snažili sme sa prinášať živú kultúru aspoň cez divadelné letné piatky. Za tento krátky čas by sme mohli stihnúť možno „reformovať“ naše vlastné vnútorné pravidlá a naučiť sa, ako byť v tomto období extrémne rýchlo flexibilní, aby sme boli schopní fungovať aj v náhradných módoch, keď sa opatrenia menia zo dňa na deň. Momentálne nie je čas hovoriť o víziách, keď musíme reagovať na krízovú a stále sa meniacu situáciu. Sezóna je však nastavená a ja som bola súčasťou tímu, ktorý ju pripravoval ešte pred koronou. Sú hotové obsadenia, jednotlivé tvorivé tímy, texty a preklady čakajú na tlač. Verím, že ku koncu roka dokráčame úspešne, aby sme neboli vo finančných stratách, ako napokon všetky kultúrne inštitúcie po korone.
Foto: TASR/AP
Na čo sa môžu diváci v Národnom tešiť?
V tejto situácii budem hovoriť len o tomto kalendárnom roku, a teda zatiaľ len o krátkodobých víziách: 12. a 13. septembra má premiéru Hriech/Její pastorkyňa a 19. a 20. septembra Kubo, dúfam, že si herci si užijú stretnutie so živými divákmi a diváci uvidia živých hercov a nie len tých streamovaných. Predstavenia Hriech / Její Pastorkyňa aj Kubo mali kvôli korone dvakrát prerušený proces prípravy, čo zasahuje do tvorivej energie a môže ovplyvniť výslednú podobu predstavenia. Preto je kľúčové, aby ich tvorcovia už mohli odovzdať divákom. Veľmi si želám, aby sa diváci aj tvorcovia tešili z nových premiér. Je rok 2020, keď Slovenské národné divadlo oslavuje svoju storočnicu aj poctou slovenskej klasike. Zároveň ukazujeme, že slovenská klasika v Národnom divadle nevyzerá vždy klasicky, nemá typický folklórny nádych, ako poznáme z folklórnych slávností. Mladí tvorcovia prichádzajú s inou a veľmi jasnou interpretáciou klasiky.
Aké možnosti zvažujete, keby sa hrať nedalo?
Rokujeme s RTVS o vysielaní niektorých inscenácií, debatujeme o možnostiach streamovania inscenácií, zvažujeme, nakoľko si to môžeme dovoliť a nakoľko to bude pre divákov prijateľná náhrada, myslím, že asi všetky divadlá si robia určité alternatívne plány. Momentálne však rátame s tým, že hráme. Len by sme mali byť pripravení, keď nám povedia, že večer do budovy žiaden divák vojsť nemôže alebo že sa predpísaný počet divákov dostane pod hranicu rentabilnosti, už len pre elektrinu v sále… Potom hranie stráca zmysel. Keď môže byť v miestnosti 250 ľudí, rátajú sa do toho aj účinkujúci a pri niektorých inscenáciách je na javisku 50 ľudí – potom hrať pre 200 či dokonca pre 100 ľudí môže byť pri niektorých inscenáciách Činohry SND príliš nákladné. Verím, že sa s regionálnym úradom verejného zdravotníctva dohodneme na výnimke, predsa účinkujúci a diváci sú dve rôzne skupiny, ktoré od seba delia viac ako dva metre medzi javiskom a hľadiskom, je to iný architektonický priestor. Opatrenia na ochranu zdravia sú nesporne dôležité, ale mali by rešpektovať špecifickosť architektúry divadelnej budovy a divadelnej sály. Veľa divákov nepovažuje streamovanú inscenáciu za plnohodnotnú náhradu, zdá sa, že toho on-line umenia mali dosť. Verím, že sa nám podarí hrať naživo pred živými divákmi.
