Daniel Hůlka o Draculovi a režisérovi Bednárikovi

Na skúškach bol na mňa najtvrdší, hovorí česká muzikálová hviezda. Ale bol to úžasný človek, skvelý kamarát a fantastický umelec!

17.09.2020 14:00
debata
Pripomeňte si muzikál Dracula.

Aký bol váš prvý kontakt s Jozefom Bednárikom? Stretli ste sa predtým v opere alebo bol pre vás úplne neznámy?

S pánom režisérom Bednárikom som sa stretol ešte pred Draculom v divadle niekoľkokrát, ale nikdy sme spolu nepracovali. Obdivoval som ho a veľmi som si želal s ním spolupracovať. Vraj ste niekoľko pozvánok na konkurzy Draculu dokonca odmietli… Je pravda, že som niekoľko pozvánok na konkurz odmietol, pretože som bol v opere spokojný a netúžil som robiť muzikál. Potom mi ale zavolal môj spolužiak z Akadémie múzických umení Ľubo Fritz, ktorý robil vtedy Bednárikovi asistenta réžie, že už je celý muzikál obsadený a chýba len hlavná úloha. A že ma Beďo veľmi prosí, aby som prišiel na dodatočný konkurz. To bola výzva, ktorú som musel minimálne zo slušnosti poslúchnuť.

Ako ste prežívali premiéru Draculu v októbri 1995? Bol režisér Bednárik po premiére s výkonmi účinkujúcich spokojný? A bol spoojný s vami?

Na premiére sme už boli všetci pokojní, pretože sme mali za sebou asi desať verejných generálok a trinásť predpremiér, takže to pre nás bola v podstate 14. repríza. Beďo premiéru nevidel, sedel celú dobu v divadelnom klube, ale spokojný bol.

Mali ste na skúškach ako predstaviteľ hlavnej úlohy výhody alebo to medi vami a režisérom iskrilo ešte viac?

Na skúškach Draculu na mňa bol Beďo úplne najtvrdší a prvýkrát ma pochválil až po poslednej skúške, než sme šli na javisko. To ale neznamená, že by na mňa bol zlý. Jednoducho ma učil, čo je to javisko a ako sa má hrať. Bol to pre mňa rýchlokurz herectva a skúšali sme vždy s kopou smiechu.

Napriek špecifickému štýlu a prístupu režiséra Bednárika k hercom o ňom všetci hovoria s pokorou, úctou a láskou… Čím to je, že všetci na neho spomínajú len v dobrom, že nám tak stále veľmi chýba?

To je veľmi jednoduché – bol to úžasný človek, skvelý kamarát a fantastický umelec, ktorý nás všetkých inšpiroval, mal nás rád a my sme mali radi jeho. Vďaka svojej charizme a umeniu mal prirodzenú autoritu, takže si ju nemusel – tak, ako niektorí iní – vynucovať násilím.

S Monikou Absolonovou ste sa zúčastnili na poslednej rozlúčke s Beďom v historickej budove SND a na želanie rodiny aj na súkromnom obrade v Zelenči. Podľa všetkého ste neboli preňho „len“ herec, bol medzi vami blízky a silný vzťah?

To rozhodne bol! Ja som Beďa bezhranične miloval, pretože to bol naozaj skvelý človek a režisér. A on ma, myslím, mal tiež rád.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Jozef Bednárik