Karel Kopfrkingl je hlavným hrdinom novely Ladislava Fuksa Spaľovač mŕtvol, ktorej divadelná adaptácia mala v piatok 18. septembra a dnes v Martine premiéru.
Za riekou Moravou už niekoľko úspešných dramatizácií vzniklo, dokonca jedna aj v Rakúsku. Martinčania prinášajú ako prví novú slovenskú dramatizáciu.
„Nebol to až taký oriešok, V predlohe je to, čo je na dráme najzaujímavejšie. Prerod človeka aj zlomové body, kedy k nemu dochádza. A kedy sa z nenápadného uhladeného občana, ktorého politika vôbec nezaujíma, pomaly stáva aktívny člen sudetonemeckej strany a presvedčený nacista,“ hovorí autor divadelnej adaptácie Daniel Majling. „Formou aj obsahom je literárna predloha veľmi originálna. V živote som nečítal niečo podobné. Ústredná postava má v sebe strašne veľa tajomstiev a záhad, čo je od začiatku nielen herecká, ale aj režisérska výzva,“ pridáva režisér Ján Luterán.
Keď humor oslobodzuje
Do pokojného života navonok slušnej rodiny zasiahne nemecká okupácia. A továrnik Willi, ktorý nakazí svojho bývalého spolužiaka nacistickou ideológiou. „Karlova neschopnosť dialógu spôsobuje jeho premenu. To, čo mu niekto nahučí, si neoverí v dialógu s okolitým svetom, a tým sa z neho stáva veľmi ľahko ovplyvniteľný a manipulovateľný človek,“ vysvetľuje Daniel Majling. Dopísal vraj len drobné veci a situácie, predlohu výraznejšie nemenil. Hoci sa hlavný hrdina snaží konať správne, pomaly uverí Hitlerovej myšlienke „vyššieho poriadku“ v predstave, že spasí svet. „Spaľovač mŕtvol je o rôznych podobách zla v človeku, ale pracujeme aj s rôznymi podobami strachu. Od púťových atrakcií, ktoré sa snažia ľudí vystrašiť, cez priamočiare zlo až po zlo, ktoré na prvý pohľad ani ako zlo nevyzerá. Je to asi to najnebezpečnejšie, čo nielen v predlohe, ale aj v našej inscenácii vyvstáva. Ten pomalý plaziaci sa mor fašizmu,“ hovorí režisér.
Martinská inscenácia nie je psychologickým hororom ani tragikomédiou, ale čiernou groteskou. „Humor je jednou z podstatných vecí nielen v literárnej predlohe, ale aj v našej inscenácii. V ťažkých motívoch bol pre nás oslobodzujúci. Bez neho by bola inscenácia len znôškou morbidity. Aj keď je to veľmi citlivá záležitosť udržať na správnej hrane nadhľad vo veciach, o ktorých sa vlastne ani žartovať nemá,“ vysvetľuje Ján Luterán.
Ako sa zo slušného človeka stane vrah?
V Koprfkinglovom živote je veľa lží, pokrytectva, pseudomorálky, pretvárky či fixných ideí. „Je aj slaboch, veľmi ľahko podlieha rôznym strachom. A keď sa objaví selfmademan Willi, ľahko podľahne jeho rečiam. A nie je nikto, kto by ho z omylov vyviedol,“ odpovedá na otázku Pravdy Daniel Majling. „Keď spoločnosť dospeje k nezdravému smerovaniu, ako sa stalo v časoch druhej svetovej vojny – a podobné tendencie vidíme aj v súčasnosti – z priemerného frustrovaného človeka, akým je Kopfrkingl, sa stane až monštrum. Takýto človek je pre typ totalitného režimu ideál. Veľmi ľahko sa prispôsobí a naivne plní všetky úlohy,“ formuluje odpoveď Ján Luterán. Zámerom jeho inscenácie Spaľovač mŕtvol nie je primäť divákov, aby sa triasli od hrôzy. „Ale aby som ich možno aj trošku zmiatol, že skutočné zlo, ktorého by sme sa mali báť, je niekde úplne inde ako pri všetkých bububu, čo sa na nás valia zo všetkých strán,“ dodáva režisér.
