Myslíte motív mladých „ilegálov“ hľadajúcich v New Yorku prácu?
Nielen ten, aktuálnosť vidím najmä v našich postojoch k ilegálnym prisťahovalcom.
Jeden z nich navyše „berie“ starnúcemu Eddiemu lásku jeho netere, do ktorej je vášnivo zaľúbený…
Na výstredného Rodolpha, ktorý Catherine očaril, nesmierne žiarli. Mladí ľudia chodia do kina aj na zábavy. O osirelú dcéru sestry jeho manželky sa starajú odmalička. Majú pre ňu vysnívaný krajší život, než aký žijú oni. Rodolpho fascinovaný broadwayskými muzikálmi by ich rád aj s Catherine navštívil. Lenže Eddie, ktorý neter tajne no vášnivo miluje, im to nedovolí. A hlavne – rád by sa svojich príbuzných zo Sicílie zbavil, hľadá teda radu u právnika Alfieriho.
Fungujúci právny systém ale naráža na nepísané rodové zákony o zrade a pomste.
Starý svet sa stretáva s moderne organizovaným systémom zákonov, ktorý drží spoločnosť „na poriadku“. Otázka je, či sú lepšie rodové, alebo Božie zákony, ktoré človek v sebe prirodzene nosí v starších spoločenstvách, alebo fungujúci právny systém. Ani Miller, ani my tento konflikt vyriešiť nevieme, ale od začiatku nás nesmierne zaujímal.
Láska, vášeň, túžba zradiť… Konflikt nadobúda rozmery antickej tragédie.
Pohľad z mosta je často prirovnávaný práve ku klasickej antickej tragédii. Právnik Alfieri od začiatku publikum naviguje: sledujte, ako je všetko neodvratné. Ako sa to zle skončí… Naozaj sa príbeh zle skončí a model antickej tragédie ostane naplnený. Len dúfam, že ostane naplnený aj vo vzťahu našej inscenácie a divákov. Že publikum dosiahne slávnu antickú katarziu a my sa mu vyrovnáme aj pokiaľ ide o účinok.
Hra sa odohráva v päťdesiatych rokoch, prečo ste odmietli predstavu dobovej aktualizácie?
Rozhodli sme sa ctiť dobu aj miesto veriac, že príbeh bude fungovať ako podobenstvo. A to, čo z neho rezonuje so Slovenskom 21. storočia, bude automaticky viditeľné. Naša inscenácia sa odohráva v päťdesiatych rokoch v newyorskom Brooklyne tak, ako to Arthur Miller napísal.
Scéna Fera Liptáka je takmer minimalistická.
Priestor je neutrálny, zariadený skôr v náznaku. Eddie je prístavný robotník, čo bola tá najbiednejšia vrstva. Najobyčajnejší chlap, ktorý chodí denne vykladať tovar z nákladných lodí. Snažili sme sa na javisko preniesť atmosféru chudobnej robotníckej štvrte, ktorej obyvatelia nemajú peniaze ani na poriadny nábytok. Je to vlastne o veľkej chudobe.
V Millerovom texte nie, vo vašej inscenácii sa spieva i tancuje…
Rodolfo o sebe tvrdí, že má veľmi široký repertoár piesní vrátane amerického džezu. Má napozerané filmy aj obrázky z muzikálov, čo hrajú na Broadwayi. A keď vidí peknú tanečnú scénu, hneď ju aj skúša, takže aj v našej inscenácii sa trošku spieva a tancuje.
Čím chcete osloviť divákov?
Sondou do duše človeka, do duše kresťanskej rodiny. Proklamatívne hlási, že existenčne ohrozeným ľuďom, ktorí skutočne nemajú inú možnosť ako ísť za robotou na druhú stranu planéty, treba pomôcť. Pomoc ale naráža na naše limity. Máme pocit, že to, čo vlastníme, patrí len nám. Sme naštvaní, že v „našom“ sa príliš rozťahujú. Ide o rozpor medzi potrebou byť dobrý, pomáhať a naším vlastným egoizmom. Som presvedčený, že v tom sa môže uvidieť veľa ľudí.
