Festival Bratislava v pohybe sa začína už zajtra, do poslednej chvíle sa nevedelo, či sa uskutoční. Oplatí sa vám ho robiť pre menej ako 50 divákov?
Podľa toho, z akého hľadiska sa na to pozeráme. Z hľadiska toho, že celý rok pracujete na programe, ktorý má vidieť čo najviac divákov, je to rozhodne neželateľné. Keď sa situácia zmení 2–3 dni pred konaním festivalu, my ako organizátori už nemáme ani inú šancu, ako ho urobiť. Z hľadiska ekonomického a toho, ako sú nastavené grantové schémy. Veľmi nás mrzí, že tam bude málo divákov, ale taká je situácia, taký je život. Stále si hovorím, že je lepšie mať živú kultúru aspoň pre nejakých ľudí, ako ju vôbec nemať.
Robíte aj úpravy v dramaturgii alebo v produkcii predstavení, aby ste eliminovali počet ľudí na predstavení?
To sa nedá. Nemôžeme predsa zasahovať do autorských práv diela. My sme radi, že ľudia sú vôbec ochotní za týchto podmienok prísť. Ale aj tí účinkujúci sú vystavení v každej krajine tlaku z nehrania a potrebujú diváka, javisko, aj keď v obmedzenom počte. Rozhodne ale nemôžeme zasahovať do diela iba preto, aby tam bolo menej ľudí.
Zrušili ste predstavenia účinkujúcich z USA a Austrálie, ale prichádzajú umelci z Grécka, Nemecka, Talianska… Čo musia aktuálne absolvovať, keď sem prídu?
V tejto chvíli sú tieto krajiny považované za bezpečné, nákaza nie je taká intenzívna, aby by nás naše ministerstvo zahraničných vecí upozornilo, že niečo treba. My sme zaoceánske skupiny zrušili už dávnejšie, bolo už vtedy jasné, že nebudú môcť prísť. Performeri z Čiech budú mať nami hradený test na COVID-19, pretože tam je situácia komplikovaná. Takisto dve účinkujúce, čo prídu s gréckou skupinou a sú zo Španielska a Belgicka, musia mať negatívny test. Na ministerstve kultúry sme požiadali o výnimku, aby tu mohli vystupovať a dostali sme ju bleskovo. Toto všetko máme zabezpečené a uvidíme, ako sa situácia bude vyvíjať. Organizátori festivalu musia byť vždy pružní. Nesmú podliehať panike. Je jedno, či je korona, alebo nie, vždy sa stane niečo, s čím nepočítate a musíte to vyriešiť. Pre nás je táto situácia veľmi namáhavá, ale nie sme úplne nepripravení, za tých vyše 20 rokov sme zažili rôzne situácie. Teraz je len smola, že sa u nás nediferencujú priestory, čo je veľká chyba.
V akom zmysle?
Keď je v obchode na desať štvorcových metrov povolená jedna osoba, tak keď si porovnáme, koľko napríklad pojme divákov a účinkujúcich auditórium Slovenského národného divadla, keby mal každý desať štvorcových metrov, mali by sme iné čísla. Nikto nechce ochorieť, ale to nerozlišovanie je pre mňa zarážajúce.
Čo by pre vás znamenalo kompletné zrušenie festivalu?
Skončili by sme vo veľkom mínuse. Pred začatím podujatia už máte vonku celú propagáciu, nakúpené letenky, zaplatené hotely. Niekoľko ľudí na ňom intenzívne pracovalo niekoľko mesiacov, dvaja až rok. Grantové podmienky sú ale nastavené tak, že by sme nemali šancu tie náklady preplatiť. Keď ste v schéme štátnej pomoci, musíte Fondu na podporu umenia vydokladovať kompletné spolufinancovanie bez ohľadu na to, či ste z ich grantu minuli päťtisíc, alebo 50-tisíc eur. Do stredy sme mali kompletné náklady vo výške 23-tisíc, ale tú spoluúčasť vo výške 26-tisíc, ktorá mala byť z iných zdrojov, by sme nemali šancu vydokladovať, ak by sa predstavenia nerealizovali. Bol by to obrovský finančný problém.
Koľko divákov tento rok festival bude môcť navštíviť?
Vyrátali sme, že ich bude môcť byť 306. Najmenej nám vychádza na to najväčšie a najhitovejšie predstavenie Soul Chain choreografky Sharon Eyal v podaní nemeckého súboru tanzmainz (13. 10. v SND, pozn. red.). Tam je na javisku 16 účinkujúcich plus technici. Ale snažíme sa získať práva na streamovanie. Sharon Eyal je etablovaná umelkyňa a nie je jednoduché vysielať jej dielo. A stream chystáme aj z predstavenia Stones and Bones v podaní Rootlessroot z Grécka, ktoré bude 17. 10. v MDPOH. Aby sme aspoň trochu kompenzovali ten deficit divákov. Aj keď živé predstavenie nemôžete nahradiť ničím, ale snažíme sa, aby čo najviac ľudí získalo prístup k súčasnému tancu. Aby dostali príležitosť ho vidieť, lebo to je základ nášho festivalu.
Ako ovplyvňuje on-line priestor pôžitok alebo zážitok zo živého predstavenia?
Keď sedíte na koncerte, na činohre alebo na tanečnom predstavení, je to iný zážitok. Preto sa to volá performing arts, je to založené na tom, že divák a umelec majú spoločný priestor, v ktorom niečo zažívajú, delia sa o emóciu, o odkaz. Keď ten priestor je dvojdimenzinálny a môžete si pri ňom ísť uvariť kávičku, ten zážitok je absolútne iný. Je to neporovnateľné, ale to video dá aspoň istú informáciu o predstavení. Keď si to pozriete, poviete si: „Jéj, to by bolo úžasné vidieť to naživo.“ Lebo je úžasné vidieť veci naživo.
Začínate už zajtra veľmi zaujímavým predstavením Silvie Gribaudi, z ktorého upútavku máte aj na svojom webe. Tešíte sa naň? Budete ho aj vy vidieť?
Veľmi sa naň teším. A veľmi som zvedavá, či tých pár divákov bude zdieľať moje nadšenie. Ona je veľmi špecifická umelkyňa, má to taký krásny ľudský rozmer a humor. Je to majstrovské. Museli sme si v rámci tímu rozdeliť, kto sa na čo kedy pôjde pozrieť. Ale našťastie to hráme dva razy.
