Keďže do tohto počtu sú započítaní aj herci a ďalší personál, v hľadisku teraz môže sedieť maximálne 30 až 45 divákov.
„A to je v sále s kapacitou viac ako 570 miest naozaj málo. Aby sa naši herci nepozerali do prázdnej sály, rozhodli sme sa zaplniť ju aspoň čiastočne maketami divákov. Inšpirovali sme sa niektorými športovými klubmi, kde k figurínam na tribúnach často dopĺňajú dokonca aj zvukové efekty. Až do takých detailov sme však nechceli ísť. Veríme, že aj obmedzený počet divákov dokáže svojím potleskom či smiechom vyvolať potrebnú atmosféru,“ uviedol riaditeľ divadla Jaroslav Dóczy.
DAB muselo po vyhlásení núdzového stavu prepracovať svoj pôvodný októbrový program. Vyradili z neho všetky muzikály a výpravné inscenácie.
„Napríklad v muzikáli Tisícročná včela je približne 80 účinkujúcich a obslužného personálu, takže by sme ho nemohli hrať ani pred prázdnou sálou. Do programu sme preto nasadili také inscenácie, kde hrá menej účinkujúcich. Museli sme zároveň hľadať aj hry, pri ktorých sú náklady na ich uvedenie približne rovnaké, ako sú tržby zo vstupného, aby to bolo jedna k jednej a aby sme boli pri prevádzkových nákladoch aspoň na nule,“ povedal Dóczy.
Záujem divákov o predstavenia v DAB je stále veľký, aj keď podľa neho badať aj isté obavy ľudí z koronavírusu.
„Určite by sme dokázali zaplniť oveľa viac miest v hľadisku. Po zavedení núdzového stavu sme však stáli pred rozhodnutím, či zavrieť divadlo, alebo hrať aj za takých podmienok, aké boli stanovené. Rozhodli sme hrať, pretože si uvedomujeme, že po dlhšej prestávke by mohlo byť znovuzískanie divákov veľmi ťažké a dlhé. Rozhodli sme sa tak aj napriek tomu, že sme v ťaživej ekonomickej situácii a sme v kategórii divadiel, v ktorej nemáme nárok na štátnu pomoc,“ doplnil Dóczy.
Udržať kultúru pri živote aj v súčasnej ťažkej situácii je podľa neho mimoriadne dôležité.
„Zriaďované divadlá, akým je aj to naše, dávajú veľa príležitostí aj umelcom na voľnej nohe. Dnes je už navyše nespochybniteľné, že kultúra je silnou súčasťou ekonomiky a sú na ňu nadviazané mnohé ďalšie povolania. Nie sú to len priami aktéri, ale aj cateringové služby, dopravcovia, taxikári, rôzni remeselníci, obchodníci… Takže aj tí, ktorí si možno myslia, že s kultúrou nemajú nič spoločné, by po menšom zamyslení zistili, že ak sa nebude dariť kultúre, nebude sa dariť ani im,“ pripomenul Dóczy.