Dan Hůlka: Na jar si užíval dcéru a snažil sa potešiť spevom ľudí v domovoch seniorov

Bol Don Giovanni, Escamillo v Carmen aj Kalina v Smetanovej komickej opere Tajemství a čoskoro aj Vodník v Dvořákovej Rusalke. Ale najmä gróf Monte Cristo, barón Prášil, Ceasar a Aramis v Troch mušketieroch. Samozrejme najmä nezabudnuteľný gróf Dracula, ktorého stvárňuje už 25 rokov.

13.10.2020 06:00
debata

Spevák a herec s impozantným zjavom a charizmou Daniel Hůlka si po koronovej pauze od marca tohto roku naplno užil letné koncerty a vystúpenia. Tú najkrajšiu životnú úlohu má však mimo javiska – už nejaký čas je hrdým otcom dcéry Rozárky.

Daniel Hůlka so svojim psím kamarátom Timonom.
+3Belcanto v opere a muzikáli.

Rok 2020 je pre všetkých trochu zvláštny, aj kvôli pandémii nového koronavírusu, ktorá zatvorila hranice, školy, vyprázdnila štadióny a najmä divadlá a operné domy. Ako ste prežívali karanténne opatrenia?

Asi ako každý, zo začiatku to bol veľký šok, v podstate taká menšia paralýza. Prvý týždeň sme z toho skutočne boli dosť vydesení. Potom sme sa nejako spamätali a hľadali, čo môžeme robiť a ako sa o seba môžeme postarať. Moja zásadná spomienka na núdzový stav bude moja dcéra Rozárka, pretože sme odišli do Jevan pri Prahe. Pre ňu to boli úžasné, nádherné prázdniny, boli sme ako rodina spolu, ona mala pri seba stále oboch rodičov, boli sme stále vonku a v lese. Na záhrade som jej spravil ihrisko, pieskovisko, kĺzačku, má tam taký domček na hranie. Nebyť toho, že som prišiel o všetku prácu a boli aj nejaké finančné problémy, tak by bol núdzový stav pre nás krásny a to najmä vďaka Rozárke.

Takže ste si užívali rodičovské povinnosti alebo boli aj nejaké pracovné ponuky?

Počas núdzového stavu nemohli byť pracovné ponuky žiadne, pretože sa, bohužiaľ, nikde nič nesmelo. Ako som spomínal, boli sme celá rodina pokope a ponuky vtedy boli, ale úplne z iných odborov, napríklad s kamarátom stolárom sme robili podlahy. Okrem toho ma približne v polovici núdzového stavu pri čítaní príspevkov na sociálnych sieťach oslovil príspevok riaditeľa domova seniorov v Sychrove, Jiřího Duška, ktorý ho pomáhal zakladať. Písalo sa v ňom, že seniori sú tam zavretí, izolovaní, smutní a nikto za nimi nesmie. Tak mi napadlo, že tam zájdem a zaspievam im pod oknami – aby nebol žiadny problém a aby sme pri stretnutí na seba nepreniesli žiadne vírusy. Hneď som to napísal Jiřímu Duškovi, a dostal som okamžite odpoveď, že je to výborný nápad. Za pár minút sa ozval znova – či by tých domovov nemohlo byť viac. Nakoniec tých domovov pre seniorov bolo sedemnásť, spravili sme také miniturné.

Ako ste strávili tohtoročné divadelné prázdniny? Oddychom, cestovaním, prácou?

Pracoval som oveľa viac ako normálne počas bežnej sezóny, našťastie bol veľký hlad po živých vystúpeniach. Takže som veľa koncertoval a do toho som po prvýkrát v živote učil na festivale ProART v Brne. Mal som tam desať skvelých žiakov, ktorí boli fantastickí, usilovní a nadšení, bola to radosť ich učiť a zo dňa na deň sa zlepšovali. Pre mňa to bol naozaj úžasný nový zážitok, pretože do tej doby som ešte nikdy neučil. A začiatkom augusta som bol sám na majstrovských kurzoch spevu u svojho pána profesora Vladimíra Chmela v Českom Krumlove. Pracovali sme, okrem iného, na Rusalke, konkrétne na Vodníkovi.

Váš hlasový pedagóg je teda slovenský barytonista Vladimír Chmelo. Strettli ste sa s ním na javisku plánovane, alebo vás dala dokopy náhoda?

My sme sa stretli v tej dobe, keď som si povedal, že v mojich päťdesiatich rokoch sa vrátim k opere. Tak som začal hľadať hlasového pedagóga, ktorý by mi s tým pomohol. V tej dobe ma niekto zoznámil s Vladom Chmelom, čo bolo myslím, jedno z najdôležitejších stretnutí v mojom živote. Je to úžasný človek, ktorý bol šesť rokov v angažmáne v Metropolitnej opere v New Yorku, čo je vrchol toho, čo môže operný spevák dosiahnuť. A je, samozrejme, výborný učiteľ a ja vďaka nemu dnes spievam veci, ktoré by si nikdy predtým spievať netrúfol, vrátane Vodníka. Je to prvá operná úloha, s ktorou by som mal debutovať v českých a zahraničných divadlách. Takže práve na nej teraz pracujeme najviac.

Čo vás inšpirovalo k návratu k opere? Je to vôbec návrat alebo ste od nej nikdy neodišiel?

Tak úplne som od opery nikdy neodišiel. Počas môjho muzikálového obdobia som bol dokonca prvý rok v angažmáne v Národnom divadle a naozaj som sa k opere vracal, kedykoľvek to bolo možné. Ale to boli len také akoby návštevy späť do operného prostredia. Teraz je to o tom, že sa naozaj sústredím na návrat do opery a je to pre mňa zlomová záležitosť, ktorá tu do tej doby nebola.

Vraj sa v nastávajúcej sezóne chystá nový muzikál… Ako vyzerá váš pracovný kalendár od septembra?

Našťastie, a to zaklopem, pretože to nechcem zakríknuť, je teraz ponúk naozaj veľa. Začiatkom októbra sme odohrali v divadle Broadway obnovenú premiéru muzikálu Kat Mydlář. A potom konečne v novembri fantastický muzikál Robinson Crusoe, pre ktorý napísal krásnu hudbu Zdeněk Hrubý a Jan Krůta napísal skvelé texty. Pri prvom pokuse o inscenáciu tohto diela sme narazili na podvodníčku, producentku, nebudem ju menovať, takže to, žiaľ, nedopadlo dobre… Ale teraz sa producentskej úlohy ujal už spomínaný Jiří Dušek a v novembri bude premiéra v Divadle na Maninách v Prahe. Na pláne je veľa ďalších koncertov a vystúpení, ktoré nám, dúfam, už pandémia neprekazí.

Plánujete už predstavenia v roku 2021, dokonca aj s jednou svetovou formáciou.

Všetky termíny v budúcom roku si takto z hlavy samozrejme nepamätám, ale čo je pre mňa najpodstatnejšie, že budem mať turné s úžasným, podľa mňa najlepším mužským speváckym zborom na svete – s Alexandrovcami. V máji budúceho roka absolvujeme šnúru dvanástich koncertov po Čechách a Morave. Vystúpim s troma piesňami – spievať budem áriu Nespravedlivý Bůh z muzikálu Dracula, Vodníka z Dvořákovej Rusalky a Vangelisov Ráj.

V hľadisku pri vašich predstaveniach sedeli okrem mnohých iných aj Sean Connery alebo Roman Polanski, z českých hercov Vladimír Brabec a Miroslav Moravec. Vyzerá to, že po celý váš umelecký život ste mali šťastie na spolupracovníkov, mentorov, anjelov strážnych. Kto z nich vám najviac utkvel v pamäti?

Ťažko povedať, pretože som sa vo svojom pracovnom živote stretol s veľkými osobnosťami. Samozrejme, ako som už hovoril, na jednom z prvých miest je pán režisér Bednárik, potom môj prvý profesor operného spevu pán Zdeněk Jankovský a v súčasnosti Vlado Chmelo. A veľa, veľa ďalších, ktorí mi v mojom umeleckom živote pomohli, nebudem ich menovať, nechcel by som na nikoho zabudnúť. Títo traja páni sú takí najvýraznejší.

Posledný album Dílem Já ste vydali pred takmer šestnástimi rokmi, spolu s hudobníkom a skladateľom Michalom Pavlíčkom. Chystá sa nejaký nový projekt?

Chystá sa nové cédečko, ale nebude to popové CD, ale klasické, s opernou tvorbou. Na ňom práve teraz pracujeme s profesorom Chmelom, pretože natočiť operné cédečko nie je jednoduchá vec. Človek si musí všetky árie ospievať a naozaj ich dostať pod kožu, aby bol s výsledkom spokojný. A zrejme pozveme aj jedného-dvoch hostí.

V roku 2013 ste hosťovali na albume Štefana Margitu Melancholie spolu s Karlom Gottom v tercete Belle z muzikálu Notre-Dame de Paris. Predsa len trojica Gott-Margita-Hůlka nie je celkom tradičná zostava… Aká to bola spolupráca a kto prišiel na tento nápad?

Myslím, že s nápadom prišiel vtedy Štefan a spolupráca bola absolútne bezproblémová a dokonalá, pretože títo obaja páni sú naozaj profesionáli a bola to veľmi príjemná práca.

Všetci traja ste spievali po francúzsky. Hovoríte po francúzsky?

Po francúzsky neviem, ale trochu si prihrejem polievočku. Mám manželku, ktorá vyštudovala francúzštinu na Karlovej univerzite a má ten najvyšší jazykový certifikát aj z angličtiny a nemčiny a teraz študuje japončinu. Takže čo sa týka jazykov, som absolútne zabezpečený a mám oporu v manželke. Ak spievam taliansky, tak idem konzultovať k Vladovi Chmelovi a rovnako som vďačný profesorke Marii Krombergerovej, ktorá ma učila na konzervatóriu a ktorá mi vždy pomohla, keď som potreboval a som jej za to veľmi vďačný.

Keď spomíname Karla Gotta, ako jeden z mála ste okrem neho v roku 1998 získali Zlatého Slávika. Aká bola reakcia Karla Gotta, blahoželal vám? Mirovi Žbirkovi svojho času napríklad, že mu to neprekáža, lebo „Má doma slavíků celou žbírku.”

Ku mne sa Karel Gott správal vždy veľmi dobre a v dobe, keď som dostal Slávika, mi gratuloval a správal sa ku mne v podstate najlepšie z tých ľudí, ktorí boli okolo mňa. Dosť ľudí, keď som bol Zlatý Slávik sa ku mne nesprávalo príliš pekne, ale Karel sa správal vždy nádherne… Predstavoval ma ako korunného princa a v tej dobe sme spolu nespievali niekoľko duetov. Musím povedať, že keď som Slávika dostal, som mal zlé svedomie, pretože som bol presvedčený, že patrí Mistrovi, ale on mi dal vtedy najviac najavo, že si to zaslúžim. A že sa vôbec nehnevá a že vo mne vidí speváka, ako je on. Vždy sme sa mali naozaj radi a v tej dobe mi pomohol najviac zo všetkých…

Okrem spomenutého Zlatého slávika máte Rád za zásluhy a ďalších okolo dvadsať ocenení v anketách. Sú pre vás formálne ocenenia dôležité?

Nechcem znižovať hodnotu žiadneho ocenenia, ktoré som dostal s tým, že pre mňa nie je dôležité. Každé ocenenie človeka poteší. Ale nikdy som prácu, ktorú robím, teda spievanie a hranie v divadle nerobil kvôli cenám. Možno to bude znieť ako fráza, ale naozaj mi to v živote ani nenapadlo. Ale samozrejme, keď neskôr nejaká cena prišla, mal som radosť, to by som táral, keby som povedal, že nie.

Vaši muzikáloví hrdinovia mali svoje osudy niekedy pomerne pohnuté. Veríte skôr v cesty Božie alebo zákony vesmíru?

Myslím že cesty Božie a zákony vesmíru nie sú rozdielne, že to budú tie isté cesty. Som veriaci, kresťan, rímsky katolík, ale nie som človek, ktorý by bol ochotný sa zmieriť s akoukoľvek dogmou alebo predpisom. Som presvedčený o tom, že svoj život si riadim sám, ale okolie nás ovplyvňuje tiež. Ako hovorí môj profesor Vlado Chmelo, človek musí vždy byť pripravený na dvesto, ba na päťsto percent a potom mu môže pomôcť náhoda. A bude v správnej chvíli a na tom správnom mieste a využije, že je pripravený. Ak by nebol pripravený, tak môže prísť akákoľvek šanca a bude mu to nanič…

V polovici júla tohto roku ste viedli interpretačné kurzy muzikálového spevu v Brne. Dokázali by ste dráhu speváka vymeniť za katedru, alebo je to len dočasné odskočenie z divadelných dosiek?

Zatiaľ si určite nedokážem predstaviť, že by som sa niekde nechal zamestnať na plný úväzok ako učiteľ. Našťastie mám dostatok ponúk a veľa práce, takže by som to teraz časovo nezvládal. Zatiaľ je to na tej úrovni, že by som mohol učiť súkromne alebo viesť kurzy. Musím povedať, že učenie je pre mňa úplne nový rozmer a dalo mi to strašne veľa a rozhodne v tom chcem pokračovať.

Museli ste sa na úlohu učiteľa aj nejako špeciálne pripravovať?

Dosť som premýšľal, ako sa mám na kurz pripravovať a vymýšľal veľa rôznych vecí, ako sa mám pripraviť. Nakoniec som prišiel k názoru, že je úplne zbytočné sa snažiť nejakým spôsobom pripravovať. Tá rozhodujúca chvíľa bola, keď sme sa po prvýkrát stretli v skúšobni v Janáčkovom divadle v Brne a ku klavíru prišiel prvý študent. Zaspieval a ja som mu začal hovoriť, čo si o jeho speve myslím, a snažil som tomu študentovi pomáhať, aby sa mu spievalo lepšie. Takže nejaká tá príprava dopredu môže byť čisto teoretická. A človek si môže premýšľať ako chce, ale až potom, v danej chvíli a na danom mieste sa ukáže, či to ide alebo nejde.

Čo ste radili mladým adeptom spevu, existujú nejaké univerzálne recepty?

Univerzálne recepty, myslím, neexistujú. Je to o tom, že človek, ktorý má skúsenosti a spieva dlho, môže človeku, ktorý má tých skúseností menej, pomôcť. Tým, že si vypočuje ako spieva, a počuje nejaký problém, tak mu môže pomôcť ten problém odstrániť…Samoz­rejme niečo iné je dlhodobé učenie spevu a techniky od základov. V Brne som učil len trojdňový interpretačný kurz, kde sme riešili veľmi konkrétne problémy. Technika spevu sa za takýto krátky čas naučiť nedá.

Boli ste spokojný so svojimi žiakmi, budú z nich nové muzikálové hviezdy?

Bol som veľmi spokojný, priam nadšený. Naozaj tam boli skvelí speváci, a najmä nadšení do práce, speváci, ktorí do toho idú s radosťou a usilovnosťou a dávajú do toho všetko… Myslím si, že rozhodne niektorí zo žiakov môjho kurzu sú v súčasnosti pripravení na to, aby išli na javisko.

debata chyba
Viac na túto tému: #Dan Hůlka