GUnaGU funguje ako občianske združenie a žije najmä zo vstupného, z ktorého uhrádza elektrinu a ostatné režijné poplatky. Zrušenie kultúrnych podujatí znamená výrazné ohrozenie existencie. Výrazný úbytok divákov zaznamenali v GUnaGU už počas posledných týždňov, keď boli divadlá prístupné, ale mali obmedzenú kapacitu. „Ľudia sa boja. Správy sú často veľmi negatívne a protichodné. Najhoršie sú tie chaotické oznamy, rušenie a povoľovanie podujatí, kolísajúce počty povolených divákov, ktorí v divadle môžu byť,“ hovorí Klimáček, ktorý je zároveň autorom, režisérom a zakladateľom GUnaGU. Obáva sa, ako táto situácia ovplyvní divácke návyky v budúcnosti, či sa do divadiel vrátia. „Myslím si, že toto zlomí slovenskej kultúre väz, nielen divadlu GUnaGU.“
GUnaGU funguje ako občianske združenie, ktoré zamestnáva jedného zamestnanca na polovičný úväzok, ďalší dvaja pracujú na dohodu plus majú brigádnikov. „Všetkých ostatných hercov oslovujeme na projekty. Existujeme aj na základe grantov z Fondu na podporu umenia, ako väčšina nezávislých divadiel,“ spresňuje Klimáček. „Zatiaľ sme využili príspevok z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, z iných zdrojov zatiaľ nevieme výsledok,“ hovorí. Niektorí herci, ktorí v divadle pravidelne pôsobia, si podali žiadosť o štipendium v rámci mimoriadnej výzvy Fondu na podporu umenia a čakajú, či ho získajú. „Ostatné avizované pomoci k nám ešte nedošli. Čas dosť beží,“ vraví umelecký vedúci GUnaGU.
Počas prvej vlny využili on-line priestor a budú ho využívať aj naďalej, hoci to podľa Klimáčka nie je ideálny stav. „Dosť sme streamovali naše staršie predstavenia, pozeralo ich dosť ľudí. Bolo to spoplatnené a prispelo nám to do rozpočtu. Diváci nám tým pomohli. Faktúry za elektrinu chodili, či hráme, či nie, bolo to neľútostné ako katova sekera..“ Na druhú vlnu sa pripravili, majú prichystanú inscenáciu Socík, sladký socík, je nakrútená na päť kamier a zostrihaná do podoby kratšieho filmu, ktorý plánujú uviesť. „Robíme aj live streamy v zmysle rozhovorov s hercami, ale do streamovania divadelných ukážok pred kamerou sa mi nechce, lebo to už je televízia. Ak má byť streamovanie budúcnosťou divadla, tak ďakujem pekne, nech sa odohráva bezo mňa,“ zhodnotil Klimáček.