Slovenská sopranistka Slávka Zámečníková debutovala vo Viedni

Obstarožného dona Pasquala stvárnil rodák z Palerma Nicola Alaimo, zamilovaného Ernesta tenor Dmitrij Korčak a falošného notára nemecký barytonista Stefan Astakhov. Dirigentskej taktovky sa ujal skúsený taliansky dirigent Marco Armiliato.

Famózna sopranistka Slávka Zámečníková, ktorej Norina okúzlila nielen Ernesta, ale aj publikum, dokázala, že sa jej vstup do sveta veľkej opernej štvorky podaril. Dlhotrvajúci potlesk a nadšené ovácie publika, no i prví fanúšikovia čakajúci na autogram. A k tomu nádherná kytica, ktorú sopranistke venoval jej český obdivovateľ. Po reprízach 17.a 21. októbra je s rovnakým obsadením naplánovaná ďalšia, a to v sobotu 24. októbra.

Na javisku vo Viedni sa slovenská sopranistka Slávka Zámečníková nečakane stretla s basbarytonistom Adamom Plachetkom v úlohe doktora Malatestu. Tento ostrieľaný operný matador bol takisto dlhý čas v angažmáne štátnej opery a ich česko-slovenský duet bol jedným z vrcholov predstavenia.

Úloha Noriny je náročná tak hlasovo, ako aj pohybovo. Slávka Zámečníková prežívala svoj debut pred viedenským publikom veľmi intenzívne. „Je to naozaj neopísateľný pocit, na včerajšiu noc nikdy nezabudnem. Na pódiu som toľko adrenalínu a šťastia zároveň dosiaľ nezažila,“ povedala po jednom z úspešných predstavení. Ako priznala, vďačí za to aj úžasným kolegom a nášmu vynikajúcemu dirigentovi Marcoví Armiliatovi, s ktorým si hneď od začiatku perfektne porozumeli.

„Ešte dnes som plná eufórie z toľkej pozitívnej energie, ktorú orchester pod jeho vedením predviedol. Lepšiu spoluprácu a lepší titul som si na viedenský debut naozaj nemohla želať! Predstavenie som si nesmierne užila a na javisku som sa už od prvého výstupu cítila absolútne ako doma,“ dodala sopranistka Slávka Zámečníková.

Viedenské publikum býva pritom veľmi kritické. „Ako vravíte. Ale privítali ma vrúcnejšie, ako som si kedy predstavovala,“ vyhlásila sopranistka. Obávala sa, keďže na hlavnom javisku nemala ani jednu skúšku, nakoniec však všetko dopadlo nad očakávania a slovenskú sopranistku bude eufória z nezabudnuteľného predstavenia sprevádzať ešte nejaký čas.

„Adam Plachetka je presne ten typ kolegu, ktorého si človek želá mať po svojom boku, aby mu bol oporou. Je excelentný spevácky aj herecký partner a je aj veľmi príjemný človek, nesmierne nápomocný a empatický,“ vyznala sa Slávka Zámečníková. Od prvej skúšky sa vraj na spoluprácu tešila a nevedela sa dočkať ďalších predstavení.

Dvojica Plachetka – Zámečníková nebola jediným česko-slovenským zastúpením na scéne. Malé sólové úlohy spieva a zároveň v zbore Viedenskej štátnej opery už desiatu sezónu pôsobí aj slovenský basista Jaroslav Pehal. „Mal som česť byť pri vzniku tejto inscenácie od jej začiatku ako člen zboru, ktorý je v tomto diele síce zastúpený len minimálne, má však tri krátke vstupy plné espritu a radosti," priblížil spevák. Priznáva, že nie je fanúšikom moderných réžií, ale v tomto prípade ho modernejšie režijné poňatie nevyrušuje, skôr naopak.

„Predstavenie už videlo niekoľko známych aj z mladšej generácie, ktorým sa práve tento odľahčený, až „muzikálový“ štýl réžie veľmi páčil. Som veľmi hrdý, že sa v náročnej postave Noriny predstavila mladá slovenská speváčka Slávka Zámečníková. Spolu s basbarytonistom Adamom Plachetkom z Prahy tvorili akési česko-slovenské duo na tejto svetovej scéne, čo pre mňa osobne bolo veľmi potešujúce. O to viac v čase, keď v oboch našich bratských štátoch "vďaka“ prísnym opatreniam musí nateraz opera „mlčať“," dodal Jaroslav Pehal.