Režisér a manažér Operného štúdia SND Marek Mokoš povedal, že Denník Anny Frankovej naňho po prečítaní hlboko zapôsobil, a preto pátral, či existuje aj jeho hudobné spracovanie.
Objavil operu Grigorija Frida z roku 1969, ktorý v 21 krátkych kontrastných scénach vytvoril bohatý a rozmanitý portrét Anny a ľudí okolo nej.
V opere sa striedajú bežné udalosti s chvíľami depresií i márnych nádejí. Mokošovi hneď napadlo, že zároveň našiel ideálne dielo pre vzdelávací projekt pre školy.
SND sa rozhodlo, že s touto 40-minútovou opernou monodrámou upravenou len pre klavír budú chodiť medzi mladých ľudí a vysvetľovať im, čo je opera, ako vzniká a pritom im priblížia aj príbeh Anny Frankovej.
„Máme tiež ambíciu vystupovať s týmto dielom na festivaloch, je to taká kufrová opera – pretože sa dá zbaliť do jedného kufra,“ povedal Mokoš.
Inscenácia má nielen sugestívnu hudbu (klaviristka Andrea Bálešová musí do svojej expresívnej hry dostať farebnosť rôznych nástrojov vrátane sláčikov či bicích), ale aj nemenej sofistikovanú scénu.
Barbora Šajgalíková z dvoch trojuholníkov načrtla stiesnené podkrovie, kde sa obklopená kuframi skrýva 12-ročná Anna – tú stvárňuje operná speváčka a neskôr sa objaví aj baletka Margaux Bortoluzzi ako jej alter ego.
V závere inscenácie sa trojuholníky sklopia a vyformujú okolo Anny židovskú šesťcípu hviezdu. Jedna z troch alternujúcich speváčok Aneta Podracká Bendová povedala, že sa snažila dostať až na dreň Anninej osobnosti a vyjadriť veľkú škálu emócií: od nádeje cez úzkosť, paniku až po depresie.
Naživo s divákmi dielo v choreografii bývalej baletnej sólistky Nikolety Rafaelisovej uvedú 9. decembra 2020.