O pozoruhodnom diele Grigorija Frida sme sa porozprávali s klaviristkou Andreou Bálešovou, ktorá je celý čas na scéne spolu s opernou a baletnou sólistkou.
Ako sa vám študovala hudba k opere Grigorija Frida Anna Franková? Poznali ste toto dielo?
Veľmi som sa potešila, keď režisér a manažér Operného štúdia SND Marek Mokoš prišiel s návrhom naštudovať Denník Anny Frankovej. Priznám sa, že predtým som túto operu nepoznala. Grigorij Frid je súčasník známych ruských autorov Šostakoviča a Prokofieva, no spoznala som ho až vďaka tejto opernej monodráme. Napísal ju v roku 1969, z tohto roku pochádza prvá verzia pre spev a klavír. V roku 1999 urobil ešte verziu pre sólový hlas a ansámbl. V SND uvedieme komornú verziu opery. Klavírny part pochádza z pera samotného autora, čo je veľmi dobré, lebo v ňom je esencia všetkých nástrojov, čo sa vo farebne bohatom orchestri vyskytujú. Sú tam použité nástroje v rôznych kombináciách, čo bolo najväčším úskalím pre komornú verziu – nájsť správne témy, charakter. Som šťastná, že hudobného naštudovania sa zhostil dirigent Ondrej Olos a spoločnými silami sme našli ideálny tvar.
Bolo to pre vás ťažké?
Mám skúsenosti so štúdiom hudby 20. storočia aj súčasnej hudby, pôsobila som v rôznych ansámbloch aj v zahraničí, takže táto partitúra nebola pre mňa celkom novinkou. Ide o tradičnú štrukturálnu hudbu, samozrejme, je viacvrstevnejšia než štandardné hudby 20. storočia. Ani dodekafonický systém nebol pre mňa nový, mám s ním skúsenosť, či už ide o sólovú, alebo komornú hru. Bolo mi to prirodzené, hranie partitúry je zvládnuteľné, aj keď klavírny part je rozpísaný v troch riadkoch, čo je však v hudbe 20. storočia celkom bežné. Potrebné je ovládnuť zvukovosť.
Čo myslíte, ako bude toto moderné dielo pôsobiť na poslucháčov? Sú naň pripravení?
Špecializované publikum, ktoré chodí na festivaly ako Melos-Étos, to ocení. Určite existuje komunita ľudí, ktorí práve túto hudbu počúvajú, či už medzi študentmi, alebo odbornou verejnosťou. Je asi potrebné laických poslucháčov, odchovaných na bežnej rádiovej hudbe, upozorniť, že expresivita je tu vyjadrená trošku iným spôsobom. Ale v spojení s obrazom, spevom a jednotlivými akciami hudba ideálne dokresľuje tragický príbeh Anny Frankovej. Neviem si predstaviť iný typ hudby k takémuto silnému príbehu.
Kedy ste čítali Denník Anny Frankovej?
Vlastne som sa k nemu dostala teraz popri štúdiu partitúry, hoci, samozrejme, o knihe som vedela, ale hlbšie som ju prežila práve teraz.
Ako na vás zapôsobila?
Je veľmi zaujímavé, že ten príbeh často prezentujeme ako tragický, ale tá kniha je smutná až v závere. Niektoré situácie, čo Anna zažíva a opisuje, pôsobia, akoby nevnímala celú hrôzu. Dôsledky sa ukážu až neskôr.
Čítali ste klasickú verziu alebo komiks, ktorý vyšiel nedávno vo vydavateľstve Slovart?
Klasickú, ale dostala som sa aj ku komiksu.
