Ich kampane menia Ameriku a postupne celý svet na konzumnú spoločnosť, pre predaj banánov neváhajú zmanipulovať verejnú mienku a zvrhnúť vládu v Guatemale alebo pod rúškom emancipácie naučia ženy fajčiť.
Ako vnímate hru a postavu feministky Doris Fleischmanovej?
Hra je veľmi rýchly prierez životom Doris a jej manžela. Dalo by sa o nich hrať aj šesť hodín. Doris mi je sympatická. Je fajn, že začíname od ich zoznámenia, keď sa ona ako aktivistka nezblázni z nejakého pána Bernaysa a chce mu ukázať. Nakoniec mu neukáže, pretože sa do seba zaľúbia a zmanipuluje aj ju. Spolu zažijú úspech, všetky možné peripetie aj pád, keď musia odísť z New Yorku, lebo by ich tam ľudia asi ukameňovali. Hru končíme tým, že sú starí a vykrikujú si veci, ktoré si dovtedy nikdy nepovedali. Alebo možno je to naopak, podľa toho, ako sa na to divák pozrie. Možno tieto veci "prepierajú“ každý deň. Ale aj napriek tomu zostávajú spolu, lebo sú intelektuálne takí prepletení, že by už nevedeli bez seba žiť.
Vy ste o nich predtým počuli?
Nie, poznajú ich skôr ľudia pohybujúci sa v prostredí reklamy. Ale pre mňa bolo fascinujúce zistenie, že oni stoja za konzumným spôsobom života, za to, že teraz chodíme míňať do obchodov a kupujeme si aj veci, ktoré nepotrebujeme. Bola som fascinovaná napríklad faktami o Guatemale alebo o podvode so zubármi a pridávaním fluoridu do vody, aby sa znížila kazivosť zubov. Tá voda je kontaminovaná dodnes. To všetko sa skutočne stalo. Je to neuveriteľné.
Ako sa pozeráte na fakt, že celá ideológia zakladateľa PR bola využitá v prospech nacistov, využil ju šéf propagandy Joseph Goebbels? A Doris pri svojom mužovi stála až do konca.
Áno, ale človek si neprečíta, čo si Doris myslela, prečo pri ňom zostala. Vrátim sa k tomu, že boli tak intelektuálne spätí, že museli spolu zostať. Bolo to strašné, ale jej muž za to nemohol. Ako aj v našej hre hovorí, on mu tie knihy nedával, tu si to, Jožko, prečítaj a urob niečo hrozné. Takže je to bolestivá stránka veci, ale napriek tomu všetkému s ním žila.
Čo hovoríte na morálnu stránku ich práce?
Bernays bol bezcharakterný človek. Preslávil sa okrídlenou vetou, že ľudia sú stádo a stále sa neprestával čudovať, ako so sebou nechávajú radi manipulovať. Na tom staval všetky reklamy, PR záležitosti. Bol to neuveriteľný spin doktor, obrátil každú vetu v jej absolútny protipól a vyžíval sa v tom. Keby ste za ním prišli s tým, že toto je zelená, odchádzali by ste s presvedčením, že to je ružová. On si v tom lebedil. Je to intelektuálne zverstvo. <OT>Váš kolega ho označil za prešpekulovaného "hajzla“, vy by ste ho ako nazvali? <An>Prešpekulovaného, ale šarmantného "hajzla“. Jeho šarm bol v intelektuálnej rovine. Ženy sa mnohokrát zaľúbia do intelektu, nemusí ísť o fyzickú stránku.
V predstavení ste predviedli zaujímavý tanec vogue. Choreografka Monika Prikkelová, ktorá vám pomáhala s prípravou, ho opisuje ako tanec, v ktorom môžete byť, čím chcete. Bolo náročné sa ho naučiť?
Ale ja sa snažím len o pár pohybov. Keby ste videli, čo robí Monika alebo rôzne videá na internete, to porušuje všetky pravidlá fyziky. Takže môj tanec je len malý náhľad na to, aké sú tam pózy. Princípom je vyzdvihnúť svoju krásu, ukázať dokonalosť tela, tváre, rúk. Nezabudnúť na to, že človek je krásny, akokoľvek vyzerá. Videla som videá, kde boli neuveriteľne korpulentné dámy, ktoré tancovali s neskutočným šarmom a boli naozaj krásne. Ide o vyzdvihnutie pravej podstaty ženy a jej krásy.
