„To, čo ma na Schimmelpfennigovi najviac priťahuje – okrem premyslenej štruktúry jeho dramatických textov – je hlavne akási determinovanosť osudu postáv a ich vnútorný či vonkajší boj s touto predurčenosťou,“ povedal režisér Eduard Kudláč, ktorý už po štvrtý raz režíruje hru najuvádzanejšieho nemeckého dramatika. Text hry SEČ (Stredoeurópsky čas), ktorá je napísaná experimentálnou formou ako prúd vedomia vyvierajúci z hĺbok intimity, preložil Martin Porubjak.
Spoločnú minulosť ženy a muža vyplavujú na povrch jej spomienky. Snaží sa ich poskladať do nových súvislostí. Občas význam situácií podceňuje, inokedy zas zveličuje. Bolesť, ktorou reaguje na hraničnú situáciu, má množstvo podôb. Režisér ich zvýraznil tým, že rozdelil jednu postavu do troch. Každá herečka (Anna Čonková, Ivana Kubáčková, Iveta Pagáčová) vyjadruje jednu z možných polôh. Vytvoril tak plastický obraz straty a rôznych spôsobov, ako sa s ňou vyrovnať. Autorkou scény a kostýmov je hosťujúca Eva Rácová.
„Hru som vyložil ako snahu o znovuvytvorenie mapy života ženy, ktorá sa ocitla v hraničnej situácii,“ povedal Eduard Kudláč a dodal: „Je to pokus o analýzu slepej mapy a opätovné ukladanie kót zmyslu bytia osamotenej ženy v tejto mape.“ Je na divákovi, aký príbeh si z obrazov a prúdu slov vyskladá.
