Kráľ valčíkov Johann Strauss mladší skomponoval Netopiera, keď mal 49 rokov. Dokázal to vraj za 42 dní a nocí. Dej operety je inšpirovaný nemeckou fraškou Juliusa Rodericha Benedixa Väzenie. V Paríži úspešné predstavenie sa dostalo do Viedne, kde našli nového libretistu a skladateľa. Svetovú premiéru mal Netopier na javisku Theater an der Wien 5. apríla 1874. Nebola taká úspešná, ako majiteľ divadla očakával. Traduje sa, že už pri úvodnom zdvihnutí opony ktosi z hľadiska zakričal: Ojój, už zasa izba.
Podstatu diela však vystihol kritik z novín Morgen post. Napísal: „… v lóži divadla Theater an der Wien môže človek dostať najkrajšiu morskú chorobu, tak sa to v prízemí vlní pri očarujúcich tónoch, ktoré z orchestra vyludzuje taktovka Johanna Straussa. Všetko tu švitorí, hudie, spieva a trilkuje ako uprostred jari. Ťažko povedať, ktoré číslo bohatej partitúry si zaslúži prvenstvo, sú rovnako krásne.“
Až po veľkom úspechu v Berlíne mal Netopier premiéru o tri roky neskôr, prijalo viedenské publikum túto operetu s ováciami. Odvtedy jej tlieska celý svet. „Netopier nie je najlepšia opereta. Je to taká opereta, ktorá je majstrovským dielom celého umeleckého druhu,“ povedal neskôr rakúsky dirigent Felix von Weingartner.
V Opere Slovenského národného divadla Netopiera naštudoval hosťujúci dirigent Rudolf Geri, réžie sa zhostil hosťujúci Miro Grisa. Scénu navrhol Milan Ferenčík, kostýmy Erzébet Rátkai. V hlavných úlohách sa predstavia Adriana Kohútková, Miroslav Dvorský, Jana Bernáthova, Andrea Vizvári, Tomáš Juhás, Ondrej Šaling a ďalší.
