Neprišiel náhodou. Pár dní pred prvým výročím „nežnej“ bol hosťom inscenácie svojej hry Vyrozumenie. Už pár mesiacov neboli diela prenasledovaného a väzneného disidenta zakázané. A Divadlo Korzo '90 bolo prvé na Slovensku, ktoré inscenovalo Havlovu hru. Vyrozumenie uviedli v premiére 14. septembra 1990.
Vyrozumenie sa podarilo načasovať
„Havel povedal, že to bola najlepšia inscenácia jeho hier. A povedali to aj iní zo suity jeho poradcov,“ pripomenul Vladimír Strnisko, ktorý Vyrozumenie v Divadle Korzo '90 režijne naštudoval.
Hru, ktorú Václav Havel podľa vlastných slov napísal v 1960. roku a ktorá mala premiéru v polovici 60. rokov, si vybral zámerne. „Vo Vyrozumení sme našli zvláštnu nezmyselnosť celej tej mašinérie a formálnosť, v ktorej sme žili. Nič sa nepomenovalo vlastným menom, hasiči boli požiarnici, policajti zas príslušníci,“ povedal Vladimír Strnisko.
„Všetko bolo ešte čerstvé, v tom 1990. sa všetko prelínalo. Ešte existovali ľudia, o ktorých rozprávala hra. Podarilo sa nám ju načasovať, pretože rezonovala s dožívajúcim socializmom,“ pokračoval režisér. Zdôraznil, že absurditu príbehu tejto Havlovej hry spoznal – okrem iných – aj on na vlastnej koži.
„Keď nám zrušili Korzo, boli to kruté časy. "Vyrozumenie“ sme si prežili a užili až do dna na Novej scéne, kam sme boli pridružení. Mali sme ročné zmluvy, terorizovali nás, dvaja „bývalí korzisti“ nemohli hrať v jednej inscenácii… Normalizáciu sme zažili v suteréne," vytiahol pár čriepkov spomienok Vladimír Strnisko.
„V našej inscenácii sme hru skonkrétnili. Všetko to boli konkrétne postavy s konkrétnym jazykom, pretože jednou z deformácií socializmu bolo, že menej vzdelaní ľudia hovorili nárečím. Videli sme, aké deformované je myslenie ľudí. Napríklad jeden čas začali generáli československej armády zaťahovať po východniarsky, lebo Biľak bol vrchný kádrovník. Často človek z Malaciek začal hovoriť šarištinou,“ dodal režisér.
Skromný, milý, vtipný človek
„Osobne sa spoznať s prezidentom, to je už sám osebe zážitok. A navyše s takým úžasným človekom ako Havel, tak to bol zážitok dupľom,“ povedal Boris Farkaš. V Havlovom Vyrozumení hral ptydometa Jána Kunca.
„Moja postava, to bol šialenec, človek z umelo živeného aparátu. Vtedy sme si hrdinov hry charakterizovali tak, že je to zberba, ktorú nemajú kam dať, tak pre nich vytvoria absurdný nezmyselný ústav na výskum umelého jazyka. Vyrozumenie bola pekná metafora na časy pred revolúciou,“ pokračoval herec, ktorý je v Divadle Korzo '90 (dnes Divadlo Astorka Korzo '90) dodnes.
„Umelý jazyk ptydepe sa, myslím, dodnes všelikde používa. Všetci hrdinovia boli proti všetkým, robili si navzájom podrazy. Vyrozumenie je úžasná hra, v ktorej sa medzi textami skrývali metafory,“ povedal Vlado Černý, ktorý hral vo Vyrozumení riaditeľa úradu Jozefa Grossa.
Inscenácia Havlovho Vyrozumenia mala veľký úspech nielen na domácom bratislavskom javisku, ale aj v Prahe, kde s ňou Divadlo Korzo 90 hosťovalo.
„Skromný, milý, vtipný človek,“ tak po rokoch spomína na Havla Černý, herec a riaditeľ Divadla Astorka Korzo 90 „Navštívil nás potom ešte dva razy, keď bol na Slovensku. Prišiel si pozrieť Cyrana, ktorého hral fantasticky Milan Lasica a potom bol na Ujovi Váňovi, čo bola naša výborná inscenácia,“ dodal.
Výpoveď o človeku
Normalizácia vyhnala Havlove hry (aj knihy) z očí československej verejnosti. Zahraničné divadlá ich však uvádzali. A s úspechom. V skromnom bulletine v bratislavskej premiére Vyrozumenia sú Havlove Poznámky k inscenácii hry vo viedenskom Burgtheatri, kde mala premiéru v roku 1983.
„Perfídny spôsob, akým si Baláš sype popol na hlavu po krachu ptydepe, aby si tým zabezpečil pozíciu v budúcej ére chorukoru, zrazu mi pripomenul veľmi naliehavo správanie našich politických činiteľov v roku 1968, keď sa verejne kajali, bili do pŕs a tak sa zaprisahávali, že už nikdy nezídu zo správnej cesty, aby mohli – až nastane pravá chvíľa – pokračovať v tom istom, čo robili predtým, len troška šikovnejšie (a preto nebezpečnejšie),“ napísal v nich na margo svojej hry Václav Havel.
Netajil nádej, že prídu časy, keď téma jeho hry prestane v Československu existovať. Netajil však ani pochybnosti. „Ak sa niekedy bude môcť Vyrozumenie hrať (v Prahe), bude to až v dobe, keď sa mnoho Balášov bude opäť – po koľký už raz! – zaprisahávať, že už nikdy nezradí ľudskosť a mnoho Grossov bude sľubovať, že už nikdy neustúpia pred Balášmi,“ uviedol v Poznámkach.
Podľa autora Vyrozumenie nebolo hrou o československých dejinách, ale všeobecným podobenstvom, ktoré malo vypovedať všeobecne o človeku a spoločnosti.
Krehký dotyk, plaché oči, rozhodný rozum
V predposledný októbrový deň roku 1990 čakalo Václava Havla v bratislavskom Divadle Korzo '90 aj jedno prekvapenie. „V poslednej scéne na záver hry prišiel na javisko ako postava Šubu Pavel Landovský. Bolo to veľmi milé,“ spomenul Vlado Černý.
„Po predstavení nám povedal, že sme vystihli to, čo vlastne chcel vysloviť. A povedal, že to bolo veľmi presné z hereckej aj režijnej stránky,“ pripomenul Boris Farkaš a pokračoval: „V kolektíve ľudí, ktorých veľmi dobre nepoznal, sa Václav Havel správal ako veľmi plachý človek. Rozhovoril sa skôr, keď išlo o dialóg medzi štyrmi očami alebo s malou skupinkou ľudí. Nemlčal, hovoril pekne a k veci, mal však veľmi skromný prejav.“
„Pamätám si dotyk jeho ruky, veľmi nežný a krehký. Cítila som z neho únavu z toho všetkého, čo zažil. Havel na mňa pôsobil pokorou k životu. Krehký dotyk, plaché oči, ale rozhodný rozum a srdce,“ povedala Zita Furková o stretnutí s dramatikom a prezidentom po predstavení jeho Vyrozumenia v Divadle Korzo '90 v Bratislave.
Václav Havel: Vyrozumenie
Riaditeľovi úradu Jozefovi Grossovi sa všetci snažia plniť jeho želania. Má pocit, že si ho vážia. Spokojne riadi podnik do chvíle, keď dostane vyrozumenie z vyšších miest. Nedokáže ho však rozlúštiť, pretože je napísané v novom úradnom jazyku ptydepe. O novinke riaditeľ nič nevie, ptydepe neovláda a jeho požiadavku, aby mu text preložili, zamietnu. Prostredníctvom umelého úradného jazyka Havel kritizuje mašinériu úradov zahltených ,,dômyselným" systémom vyhlášok a povolení aj zamestnancov, ktorí ich dodržiavajú. V hre vznikajú desiatky situácií, ktoré vo svojej nezmyselnosti dokážu zapríčiniť aj pád jedinca, ktorý sa im bránil, no nakoniec podľahne.
