„Nie všade majú také talenty – ak ide o choreografiu – ako na Slovensku. Navyše sú to dámy,“ povedal spoluzakladateľ a umelecký vedúci medzinárodného súboru Mário Radačovský. Oslovil Šárku Ondrišovú, ktorá vytvorila choreografiu Frost, a Stanislavu Vlčekovú, ktorá je autorkou choreografie Rose. Radačovský sám sa podpísal po choreografiu Monos.
Chlad a mráz
Každý má iný backround, každý vychádza z inej filozofie. Všetci traja už na slovenskej a českej tanečnej scéne niečo znamenajú. „Aj preto sa môžu tanečníci nášho medzinárodného súboru veľa naučiť,“ pokračoval Mário Radačovský. Výsledkom spolupráce sú tri moderné a originálne choreografie.
„Balet Bratislava je neoklasicky založený súbor. Ponuka spolupracovať s ním bola inšpirujúcou výzvou pre istú fúziu,“ spomenula Šárka Ondrišová. Držiteľka ocenenia DOSKY za inscenáciu Canto Hondo. Zakladateľka a vedúca osobnosť Alternatívneho divadla elledanse. Inšpirovala sa témou chladu a mrazu. „V elledanse sme robili workshop na túto tému, odtiaľ teda vyšiel nápad,“ povedala Ondrišová.
Tému posunula do roviny metafory. Rozpráva o chlade v ľudských srdciach, ktorý dokáže zraniť, ublížiť a rozosmútiť. Na choreografii Frost spolupracovala s Borisom Nahálkom, autorom námetu, ktorý bol aj spoluautorom choreografie. Hudbu skomponoval Peter Groll, kostýmy vytvorila Zuzana Hudeková.
Mágia zrkadiel
„Choreografia Monos je o žene. O dôležitých ženách v mojom živote. Zároveň som v nej chcel vyrozprávať aj to, čo som za posledných šesť mesiacov prežil. Netajím, že je trošku autobiografická,“ charakterizoval svoju časť inscenácie Mário Radačovský. Inšpirovala ho hudba Yanna Tiersena, kostýmy vytvorila Ľudmila Várossová.
Na scéne sú dve veľké zrkadlá a prázdny rám. Zrkadlo vníma Radačovský ako symbol i čiernu mágiu. Každý tanečník je s pohľadom do zrkadla dennodenne konfrontovaný. „Pri hľadaní vlastnej cesty sa často strácame v spleti vzťahov, problémov a praktických prekážok. A vtedy nám samota môže pomôcť nájsť samých seba,“ dodal choreograf, ktorý sa predstaví v jednej alternácii choreografie Monos aj ako tanečník.
Hľadanie strateného času
V Proustovom románe Hľadanie strateného času našla inšpiračný zdroj Stanislava Vlčeková. Členka Debris Company dala svojej choreografii názov Rose. „Neviem, či má ešte dnes niekto odvahu čítať sedem zväzkov slávneho románu,“ poznamenal režisér Jozef Vlk. Provokoval ich spisovateľov formálny odkaz a jazyk, odhaľujúci tajomný svet myšlienok. Rozhodli sa však byť stručnejší ako predloha.
„Odhaľujeme jednotlivé vrstvy. Rose je niečo ako fotolaboratórium. V ňom treba dať film do vývojky, tú treba namiešať, až po osvite sa na papieri objaví obraz, ktorý treba ešte vysušiť,“ dodal režisér.
Po inscenácii Rómeo a Júlia, ktorou sa 11. novembra Balet Bratislava prvý raz predstavil verejnosti, predstaví druhú inscenáciu. Premiéra 3baletu bude na budúcu sobotu.
