Prvú, intímnejšia verziu hry ocenili v súťaži Dráma 2006. Uviedlo ju Teatro Reon v Bologni, ako inscenované čítanie ju predstavili vo Viedni a v Olomouci. Pre SND napísala autorka novú verziu, komorný príbeh obohatila o dobový politický kontext.
„Pre mňa je Gisi Fleischmannová model ženského osudu človeka, ktorý sa rozhoduje medzi svojou rodinou a rodinou v širšom zmysle slova. Komunitou, pre ktorú sa rozhodla, lebo nakoniec nemohla splniť nároky obidvoch. Rozhodla sa pre väčšiu rodinu a stálo ju to život,“ spomenula Anna Grusková.
Ako vedúca osobnosť ilegálnej Pracovnej skupiny sa Gisi Fleischmannová usilovala zastaviť deportácie. Zháňala peniaze v presvedčení, že dokáže esesákov podplatiť a zastaviť vlaky, odvážajúce tisícky židov do koncentračných táborov.
„Rôzni historici hovoria, že bola naivná, nemohla si predsa myslieť, že transporty zastaví, že ju berú vážne a kvôli peniazom niečo pre ňu urobia. Mne sa zdá, že vo chvíli, keď na svete panuje zlo, treba mu odolávať do poslednej chvíle,“ povedala režisérka Viktorie Čermáková.
Pred zodpovednosťou neušla ani vo chvíli, keď bolo evidentné, že sa blíži smrť. Dobrovoľne šla na smrť do Osvienčimu. „Ak chcela sama pred sebou obstáť, nemohla povedať, prepáčte, balím kufre a zdrhávam. Neopustila ani toho posledného, ktorý jej veril,“ pokračovala režisérka.
Viktorie Čermáková, ktorá si ako trojročná zahrala hlavnú hrdinku filmu Lucie a zázraky, sa zaoberá politickým divadlom. V pražskom štúdiu Továrna režírovala hry Políbila sem Dubčeka či Horáková x Gottwald.
Pre inscenáciu, zloženú z fragmentov, zvolila vysokú štylizáciu. Základný príbeh hrajú len ženy, ktoré musia stvárniť aj mužské postavy – Ingrid Timková, Emília Vášáryová, Ivana Kuxová a Halka Třešňáková.
„V spoločnosti zla vedú so zlom zbytočnú vojnu, pretože ju evidentne nemôžu vyhrať. V divadle sa to väčšinou robí tak, že ak je zlo za veľkou hranicou, musí byť skarikované. Musíme sa mu vedieť vysmiať a tým bojujeme najlepšie,“ vysvetlila Čermáková, prečo použila aj istý druh tragickej grotesknosti. Autenticitu doby dotvára napríklad aj fotografiami, aj dobovou tlačou.
Anna Grusková považuje Gisi Fleischmannovú za človeka, o ktorom by mnohí ľudia možno aj chceli vedieť. „Obdivujeme všelijakých hrdinov zo zahraničia a nevidíme to, čo máme doma,“ vysvetlila autorka, ktorá pripravuje o Fleischmannovej aj knihu.
„Nedávna minulosť sa ma nesmierne dotýka. Som ňou poznamenaná a veľmi ma ťaží. Musíme sa s ňou vyrovnávať. Práca na týchto témach je arteterapiou pre mňa aj pre tých, čo sa prídu pozrieť,“ spomenula režisérka. „Stále uvažujem, aká odvážna by som bola ja. Rabínka je hra aj o tom, akú úlohu zohráva hrdinstvo a morálka v dnešnom svete,“ dodala Viktorie Čermáková.
