Dvakrát Janáček – a každý iný

Sledujúc časovú os, prvé decénium 20. storočia bolo v opernom dianí obdobím prelínania rozmanitých štýlov. Za necelé štyri roky sa zrodili reprezentatívne diela Clauda Debussyho, Leoša Janáčka, Giacoma Pucciniho či Richarda Straussa. Madama Butterfly je dokonca od Jej pastorkyne mladšia o necelý mesiac. A recepcia nášho publika je pritom taká odlišná. Založená na falošnej skratke: verizmus = melodika, Janáček = moderna. Dokedy?

26.03.2012 16:00
Adriana Kohútková ako Jenůfa a Peter Berger v... Foto:
Adriana Kohútková ako Jenůfa a Peter Berger v úlohe Lacu Klemeňa.
debata

Slovensko dostalo šancu Janáčkovi pomôcť. Dvakrát. Rovnakým titulom, hoci v rozličných úpravách. Pred troma týždňami uviedli Košice Janáčkovu Jej pastorkyňu v Kovařovicovej pražskej revízii, uplynulý víkend Opera SND v brnianskej verzii z roku 1908 a pod názvom vžitým v zahraničí, ako Jenůfu. Bez porovnávania to jednoducho nejde. Východ mal navrch. Najmä v koncentrovanosti drámy, vo vyhrocovaní kontrastov na javisku aj v hudbe. V Bratislave sme zasa zažili situáciu, keď druhá premiéra kvalitou zjavne prevýšila prvú.

Najnovšiu Jenůfu paradoxne zradil nový operný dom. Šírka javiska v neutrálne sivom výtvarnom návrhu Jána Zavarského rozhalila priestor, no akcie v ňom sa rozplynuli. Nie je ani podstatné, či režisér Martin Otava akceptuje princípy súčasného divadla, či narába s realistickým výrazovým inštrumentáriom, či folklór potlačí, mlynské kolo rozkrúti, alebo v závere otvorí horizont. Rozhodujúce je iné. Či z javiska a orchestra sálajú emócie. Nimi je totiž dielo nasiaknuté a zabiť ich je takmer nemožné. A predsa z 1. premiéry vyprchávali.

Podiel na stlmení citov nieslo aj hudobné naštudovanie Jaroslava Kyzlinka. Prospelo by mu ráznejšie odlíšenie temp, viac vrstiev a jemného chvenia v dynamike. Aby hlasy zavše nezanikali a boli zrozumiteľné. Aj orchestrálna presnosť sa dostavovala len postupne. Najvyťaženejším sólistom bol Peter Berger, ktorý v prvej premiére v piatok stvárnil Števu, a na druhý deň v druhej premiére – spevácky, výrazovo i herecky jedinečne – Lacu.

Vrúcnosťou a drámou upútali Adriana Kohútková (Jenůfa) a Ľubica Rybárska (Kostelníčka), zdravý materiál ponúkol Tomáš Juhás ako Števa. V prvom obsadení formovala Eva Urbanová autoritatívnu Kostelníčku miestami s priostrými výrazovými hrotmi. Miroslav Dvorský vložil v piatkový večer do Lacu sumu skúseností a Kataríne Juhásovej-Štúrovej zatiaľ k lyrickej dimenzii Jenůfy chýba dramatický protipól a teplejší tón. Po dvoch premiérach je naplánovaná do konca sezóny už len dvojica repríz v apríli. Škoda, dielo musí interpretom vojsť pod kožu a divák si ho musí obľúbiť. Radšej dnes. Aby zajtra nebolo neskoro.

Hodnotenie Pravdy: 3 hviezdičky z 5

Leoš Janáček: Jenůfa
dirigent: Jaroslav Kyzlink
réžia: Martin Otava
scéna: Ján Zavarský
kostýmy: Peter Čanecký
premiéry v Opere SND 23. a 24. marca

© Autorské práva vyhradené

debata chyba