Divadlo plné radosti aj múdrej recesie

, 29.01.2021 16:00, aktualizované: 21:32

Bábkové divadlo na Rázcestí je tu pre divákov už 60 rokov a už dlho hráva aj pre dospelých. Prináša nekomerčné produkcie, rodovo citlivé projekty a dotýka sa vážnych tém. Počas pandémie vyrazilo za deťmi dol škôl, kým to ešte šlo, a stále je s divákmi v kontakte v on-line predstaveniach. Najnovšie sa chystá kabaret, hovorí riaditeľka divadla Iveta Škripková.

Pozvánka

Iste vám týchto časoch chýbajú diváci. Chýba aj ľuďom divadlo?

Chýbame tým, ktorí chodia do divadla pravidelne. Cítime to, čítame ich reakcie na facebooku. Rovnako chýbame materským školám a školám, s ktorými trvalo spolupracujeme. Dokonca sa nám stala veľmi milá vec, že nás teraz, v januári – v čase lockdownu – prosili, aby sme prišli zahrať naživo deťom do škôlky (samozrejme, s testami), lebo živé hranie nenahradí deťom nič iné. Žiaľ, nedalo sa.

Guliverove cesty a obrie bábky.
Guliverove cesty a obrie bábky. Autor: Bábkové divadlo na Rázcestí

Napriek situácii ste aktívni – keď nemohli deti za vami, vy ste vyrazili do škôl, kým sa ešte dalo.

Počas uvoľnenia sme uviedli desať titulov z nášho repertoáru pre deti a mladých ľudí. Odohrali sme 66 predstavení v divadle, v školách a v škôlkach v Banskobystrickom kraji a dokonca aj na rôznych slovenských festivaloch (napr. Virvar Košice). Z toho 22-krát sme hrali priamo v školách v triedach alebo v škôlkach. Zájazdy a hranie mimo materskej scény nie sú pre nás novinkou.

Spustili ste aj internetové divadlo, čo máte na programe najbližšie?

Podobne ako mnohé iné divadlá, snažíme sa udržať kontakt s publikom cez médiá. Naše internetové divadlo sprístupňovalo aktuálne aj minulé inscenácie divadla, ale pripravili sme aj špeciálne formáty ako Rozprávkovanie s… (scénické čítania s našimi hercami natočené v scéne a s bábkami), Tvorivé ateliéry, Pohľady do spätného zrkadla (rozhovory o vzniku a prvých rokoch divadla s Jozefom Mokošom) a podobne.

V súčasnosti prebieha napríklad Chvíľka s pastelkou (a s divadlom), výtvarná súťaž pre deti úzko prepojená s ponúkanou on-line produkciou a Kvíz pre dospelých. Na február chystáme on-line novinky Z archívu divadla, chceli by sme pripomenúť výborné inscenácie z 90. rokov, na ktoré sa zabudlo.

Oslavujete 60 rokov existencie, ako sa za ten čas vaše divadlo zmenilo?

Divadlo je živý organizmus, takže sa zmenilo vo všetkých smeroch. Jednak zmenilo svoj názov (od roku 1991 z Krajského bábkového divadla na Bábkové divadlo na Rázcestí), zmenilo priestor (od roku 2000 pôsobí v rekonštruovanej malej vile Dominika), došlo ku viacnásobnej generačnej výmene umelcov a umelkýň, rovnako k politickej zmene režimu, čo spôsobilo zmenu v ideových a tvorivých impulzoch repertoáru.

Zmenili sme zriaďovateľa z krajského úradu na Banskobystrický samosprávny kraj. Od konca 90. rokov sme začali hrávať pravidelne pre dospelých, preferovať syntetické divadlo, nekomerčné produkcie, rôzne paradivadelné akcie, rodovo citlivé projekty, získali sme šapito… a tak ďalej.

Ktoré udalosti či inscenácie v živote divadla považujete za prelomové?

Vždy je to spojené s ľuďmi. Nič sa nestane ani nezmení bez ľudskej intervencie. V životopise nášho divadla zohral v 70. rokoch výraznú úlohu Jozef Mokoš so svojimi názormi na dramaturgiu divadla, v spolupráci s tímom spolupracovníkov, neskôr Marián Pecko s tímom, Róbert Mankovecký, Pavol Andraško, Eva Farkašová. Marián Pecko pôsobí v divadle doteraz a s jeho menom sa spája väčšina zmien v 90. rokoch – od premenovania divadla na Bábkové divadlo na Rázcestí až po väčšinu významných inscenácií.

V ženskej línii na prelome milénia dôležitú rolu zohralo moje vnútorné presvedčenie o význame ženskej autentickej tvorby, ženského divadelného jazyka a vznik rodovo citlivého štúdia T.W.I.G.A, s podporou tímu, ktorý tvorili Miriam Struhárová, Juraj Haško a iní/iné. Výraznou oporou pre nás obidvoch bol umelecký súbor, jeho ženská aj mužská časť.

Bábkové divadlo na Rázcestí

Pozrite si fotografie z legendárnych predstavení

Fotogaléria
Guliverove cesty, na
		snímke Martin Frank.
Dojímate ma veľmi.... 
		predstavenie pre...
+7Reality snov,
		predstavenie pre dospelých. Na...

Prívlastkom najdlhšie hraná inscenácia v repertoári pre deti sa hrdí Psíček a mačička (1982) v réžii Zoje Mikotovej. Táto rozprávka sa dožila viac ako 500 repríz. Hrala sa ešte v roku 2000. K stáliciam patrili tituly Pištáčik, Nepos(l)edné predstavenia, Červená čiapočka alebo večer u Madame D'Aulnoy, Gulliverove cesty. V súčasnosti sú to všetky časti Batolárií.

V tvorbe pre dospelých k vrcholným produkciám radíme Dojímate ma veľmi… (fragmenty zo života a diela D. Tatarku, 1992), réžia Marián Pecko. Táto inscenácia sa dostala do Zlatého fondu slovenských inscenácií v rámci storočnice Slovenského divadla. A nesmieme zabudnúť na Kuba, na inscenáciu Neplač, Anna (obidve réžia Marián Pecko), ženské feministické produkcie MOCAD®ÁMY, Variácie lásky, Reality snov (réžia Iva Š.) a iné.

Z predstavenia Kubo.
Z predstavenia Kubo. Autor: Bábkové divadlo na Rázcestí

Pre dospelých divákov hrávate už roky, prečo?

Prečo by sme nemali? Túto otázku sme prvýkrát dostali v roku 1988. To, že bábkové divadlá sú určené „len“ pre deti, je predsudok z predchádzajúcej komunistickej éry, čo veľmi uškodilo bábkovej tvorbe. Hrať pre dospelých je v bábkovom divadle ďalší jazyk, iná cesta, ako tvoriť. Zmena adresáta obohacuje umelecký súbor, obsah a témy vplývajú na tvorivosť, sú príležitosťou prinášať nové spôsoby komunikácie, vyvíjať sa.

Ste angažované divadlo, reagujete na aktuálne spoločenské témy, naposledy ste sa zapojili do kampane proti násiliu na ženách, otvárate témy ako rasizmus, (in)tolerancia, emigrácia, hrávate rodové predstavenia. Čo nového chystáte pre dospelých?

V našej krajine a lokalite nebýva zvykom spontánne chodiť do divadla, vo voľnom čase ľudia dávajú prednosť iným činnostiam. Neustále treba zápasiť o pozornosť publika a vysvetľovať, prečo návšteva divadla má či môže mať zmysel.

V súčasnosti chystáme k 60. výročiu divadla opus Divadlo na konci sveta, bábkové hypnotické antivírusové mystérium. Postfaktický kabaret zo súčasnosti, ktorý je kolážou textov rôznych autorov a autoriek (Michal Havran, Juraj Šoko Tabaček, Laco Kerata, Jana Juráňová, Iveta Horváthová) v réžii Mariána Pecka, s hosťom Danielom Žulčákom. Jeho témou sú (aj) inverzne prerozprávané rozprávky pre dospelých. Kabaret preto, lebo prišiel čas na trochu radosti, žartov a múdrej recesie.

Každé dva roky organizujete Bábkarskú Bystricu ako medzinárodný festival, ktorý sa dostal na zoznam najpozoruhodnejších umeleckých festivalov v Európe, za jeho koncept a realizáciu ste získali aj divadelnú cenu DOSKY a cestuje za ním čím ďalej, tým viac divákov. Čím sa vám ich darí pritiahnuť?

Koncepciou. Kvalitou. Snažíme sa neopakovať. Prekračovať normy. Chceme priniesť kvalitné, inšpiratívne divadlo tam, kde o divadle ani netušia. Komunikovať s rôznymi ľuďmi. Zachytiť podnety zo sveta, ukázať, čo nepoznáme. Kvalita je dôležitá pre bežný život, a takisto aj v umení.

Počas minulého obdobia bol samosprávny kraj ako váš zriaďovateľ ovládaný extrémistickou politickou stranou, ako ste to pocítili? Ako sa vám žije v týchto časoch?

Riadenie kraja pod vedením danej strany patrilo k našim najhorším rokom v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja. O krátení rozpočtov a iných zásahoch do kultúry v danom období sa popísalo veľa. Výpovednú hodnotu o tom, čo sa tu dialo, má súčasné rozhodnutie súdu o odsúdení do väzenia kvôli tzv. charitatívnej činnosti, ktorú vyvíjal bývalý predseda.

V neľahkých pandemických časoch cítime súčasnú podporu kraja a snažíme sa prekonať situáciu s čo najmenšími stratami. To, čo sa deje napríklad v školstve, v podnikoch, má priamy dosah na našu činnosť… Žiaľ, všetko so všetkým súvisí.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

0 debata debata
Viac na túto tému: #rozhovor #Iveta Škripková #divadlo #bábky #Bábkové divadlo na Rázcestí