Mnohí si ho vážili, iní mu nevedeli prísť na meno. Keďže zvykol hovoriť, čo si myslel, a nahlas kritizovať, čo sa mu nepáčilo, mal i veľa neprajníkov. Jedno mu však nemožno uprieť – že bol naozaj výnimočný herec. Andrej „Andy“ Hryc v nedeľu vo veku 71 rokov podľahol akútnej leukémii, s ktorou bojoval už deväť mesiacov.
O umelcovej smrti informovala v nedeľu na sociálnej sieti jeho dcéra Wanda Adamík Hrycová. „Dnes o 3:13 hod. ma opustil najdôležitejší muž môjho života… Posledné hodiny toho jeho som ho držala pevne za ruku. Posledné slová, ktoré som mu povedala, boli "Ľúbim ťa“ a posledné slová, ktoré povedal on, boli „Aj ja ťa veľmi ľúbim“… Zbohom, tato, ďakujem za všetko, už nič nebude ako doteraz," napísala na rozlúčku.
Dieťa ulice
Andrej Hryc sa narodil 30. novembra 1949 v Bratislave. Jeho otec pochádzal z Podkarpatskej Rusi a udržoval kontakty s ruskými emigrantmi, čo sa mu po nástupe komunistického režimu vypomstilo.
Ako herec neskôr opísal vo svojej spomienkovej knihe Inventúra (2013), do ich bytu vtrhli ozbrojenci z NKVD a otca odvliekli. Po vykonštruovanom procese si vo väzení odsedel takmer sedem rokov. Z malého Andreja bol zrazu „syn zločinca“ a čierna ovca školy.
„Vychovávala ma ulica a naučila ma, že ak ti niekto dá facku, musíš mu vrátiť tri,“ zdôveril sa v pamätiach. Napriek nevhodnému „kádrovému profilu“ sa mu však podarilo dostať na strednú školu a vyštudovať Divadelnú fakultu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.
Hereckú kariéru začal v Štátnom divadle v Košiciach, neskôr prešiel do bratislavského divadla Nová scéna. Pred kamerou debutoval v roku 1970 a odvtedy sa mu ponuky len tak hrnuli.
Účinkoval v asi 40 celovečerných a takmer 150 televíznych filmoch, ale aj v približne 30 seriáloch (Útek zo zlatej krajiny, Život bez konca, Tisícročná včela, Lekár umierajúceho času, Povstalecká história, Alžbetin dvor, Teta či Černí baroni.)
Vystupoval tiež v divadle aj muzikáloch, viac ako 2 000 postavám prepožičal hlas v dabingu.
Z veľkého množstva snímok, kde účinkoval, možno spomenúť napríklad filmy Sebechlebskí hudci, Zbojníci, Ráno pod mesiacom, Zabudnite na Mozarta, Utekajme už ide!, Pehavý Max a strašidlá, Kamarád do deště, Sedím na konári a je mi dobre, Na krásnom modrom Dunaji, Útek do Budína, Bathory, Habermannův mlýn, Příběh kmotra, Colette či Čiara.
Nezabudnuteľná je tiež jeho postava čašníka, ktorý z čierneho čaju, citróna, brandy a saponátu tajne pripravuje špeciálny „koňak debouché“, v obľúbenej komédii Sladké starosti (1984).
Mimoriadny herecký výkon podal potom v úlohe bezohľadného mafiána v dráme Rivers of Babylon (1998), ktorá sa inšpirovala obdobím mečiarizmu.
Angažovaný občan
Hryc bol aktívny aj v politike. Počas nežnej revolúcie sa zapojil do činnosti hnutia Verejnosť proti násiliu, potom sa však dopustil niektorých omylov, ktoré neskôr sám oľutoval – stál napríklad pri vzniku HZDS Vladimíra Mečiara alebo spolupracoval s podnikateľom Jozefom Majským.
V roku 1992 založil Rádio Twist. V tom čase bolo jedným z mála nezávislých médií, ktoré si dovolili kritizovať nedemokratický spôsob vládnutia Vladimíra Mečiara.
Hryc sa neskôr neúspešne pokúšal vrátiť do politického života – so stranou Váš kraj, premenovanou na Korektúru, alebo pred dvoma rokmi, keď kandidoval za poslanca Európskeho parlamentu.
V roku 1998 sa stal i konzulom Seychelskej republiky na Slovensku, v rokoch 1999 – 2002 pôsobil ako poradca ministra kultúry Milana Kňažka, istý čas ako riaditeľ Novej scény.
Angažoval sa však aj v iných sférach. Ešte ako riaditeľ Rádia Twist pomáhal detským domovom a dobročinným organizáciám (napríklad Červenému krížu, Lige proti rakovine či nadácii Úsmev ako dar). V roku 2015 zase oznámil, že chce za zhruba päť miliónov eur obnoviť zbúranú bratislavskú synagógu – na pôvodnom mieste, iba trocha zmenšenú.
Mnohých ľudí si znepriatelil vydaním svojej knihy, v ktorej spomenul až 730 mien – často kriticky. „Možno ma pár ľudí prestane zdraviť,“ podotkol s nadhľadom.
Smutné obdobie prežil, keď mu v roku 2008 syn Hugo najprv ochorel na rakovinu, a len čo sa zotavil, tragicky zahynul pri dopravnej nehode.
S ťažkým ochorením napokon zápasil i Hryc. „Je mi to veľmi ľúto,“ komentoval pre Pravdu jeho smrť herec Emil Horváth. „Bol to výborný herec, všestranný a kreatívny. Vždy som si ho vážil pre jeho občianske postoje, a napriek tomu, že nemal ľahký život – prešiel si peklom, keď prišiel o syna, bol úžasný ako umelec, aj ako človek.“
Na „Andyho“ si zaspomínal i úspešný režisér Peter Bebjak, ktorý s ním nakrútil jeden z jeho posledných filmov Čiara (2017).
„Vždy som ho vnímal ako človeka, ktorý nadovšetko miloval svoju rodinu a prácu. Miloval žiť. Bol pre mňa veľkým bojovníkom. Je mi veľmi ľúto, že sa mu nepodarilo vyhrať jeho posledný nerovný boj,“ povedal pre Pravdu.
Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) si osobnosť Andyho Hryca pripomenie v relácii Anjeli strážni. Odvysiela ju v nedeľu o 16.45 h a v repríze o 22.50 h na Dvojke. V pondelok o 22.30 h uvedie zase drámu Čiara, kde stvárnil skorumpovaného policajta.
