Foto: SND
Gurgen Ovsepian, bývalý sólista Opery SND, zomrel v pondelok 15. februára, krátko pred svojimi 66. narodeninami. Do Slovenského národného divadla vstúpil ako vášnivý Otello a získal si srdcia mnohých divákov aj kritiky, pripomína vedenie divadla. Krédo Gurgena Ovsepiana znelo: Spievať srdcom a s láskou.
V repertoári mal opery G. Verdiho, G. Pucciniho, G. Donizettiho, P. I. Čajkovského, G. Bizeta, R. Leoncavalla, P. Mascagniho a ďalších velikánov. Účinkoval na operných scénach i festivaloch v Moskve, Budapešti, Prahe, Mníchove, Zürichu, Berne, vo Viedni, v Turíne, Bergame i Salzburgu, kde mal česť spolupracovať s Claudiom Abbadom.
Osem sezón Otellom
Foto: SND
Armén, ktorý sa udomácnil na Slovensku najprv v Štátnej opere Banská Bystrica (1992 – 1994), debutoval v úlohe Fernanda v Donizettiho opere Favoritka. V tomto predstavení a neskôr aj na doskách SND sa stretol s operným spevákom Martinom Babjakom. „Na scéne sme si porozumeli a dopĺňali sme sa, no boli sme viac ako kolegovia, stali sme sa priateľmi, často sme sa aj s rodinami navštevovali. Veľmi som obdivoval jeho húževnatosť aj pre nás trocha exotickú až orientálnu energiu a jeho ľudskosť,“ hovorí Martin Babjak. S radosťou si spomína na roky, keď spolu asi osem sezón spievali Verdiho, Ovsepian v role Otella a Babjak ako Jago.
Spoločne stáli na javisku aj v Donovi Carlosovi či v Tosce a vždy sa tešili, keď sa divákom ich interpretácia páčila. „Bol veľký umelec, profesionál, skvelý tenorista, s hlasom vedel narábať tak, aby ladil s autorom a jeho dobou, či už spieval Verdiho, Pucciniho, Donizettiho, Mascagniho. Bol aj veľký človek, ktorý naozaj miloval blížneho svojho,“ približuje kolegu a priateľa Martin Babjak.
Skvelý tenorista sa predstavil na doskách SND (1994 – 2011), kde spieval Dona Carlosa okolo 120-krát, Dona Josého v Carmen okolo 180-krát a Radama v Aide presne 186-krát. Umelec si viedol svoje štatistiky predstavení, medzi jeho preferované postavy patril spomínaný Otello, ktorého na prvej slovenskej scéne stvárnil 130-krát, ale aj Hermann v Pikovej dáme. Predstavil sa tiež ako Don Alvaro, Canio, Turiddu, Cavaradossi, Lenskij, Edgardo, Manrico, Alfred, Duca…
Ľubicu Rybársku, opernú speváčku a vysokoškolskú profesorku, správa o úmrtí kolegu Gurgena Ovsepiana veľmi zasiahla. „Bol to nielen výborný spevák, vynikajúci kolega, ale aj krásny človek. Spievali sme mnoho spoločných premiér a veľa krásnych operných predstavení. Navždy ostane v mojich spomienkach, drahý priateľ a láskavý človek s veľkým srdcom,“ spomína profesorka Rybárska.
Študentom bol ako otec
Gurgen Ovsepian sa narodil v arménskom mestečku Sisian 1. marca 1955, zomrel v Bratislave 15. februára 2021. Už od útleho detstva rád spieval, no pre operný spev ho získal až veľký Šaľapin, ktorého počul v rozhlase interpretovať Borisa Godunova. Ovsepian mal už vyše dvadsať rokov, no veril svojmu učiteľovi, že spievať treba s rozumom, srdcom, a potom budú poslúchať aj hlasivky, uvádza Národné divadlo v spomienke na umelca.
Operný spev študoval na Konzervatóriu v Jerevane (1976 – 1980), na Ruskej hudobnej akadémii Gnessinských v Moskve u jedného z najväčších ruských tenoristov, sólistu Veľkého divadla v Moskve, Salamona Chromčenka. K štúdiu spevu pridal aj štúdium pedagogiky (1980 – 1985). Prvou opernou scénou v sólistickej kariére Gurgena Ovsepiana bolo Akademické divadlo opery a baletu v Saratove (1986 – 1992). V posledných rokoch sa venoval pedagogickej práci, odovzdával svoje skúsenosti študentom Konzervatória v Bratislave, na VŠMU aj mladším kolegom ako hlasový pedagóg SND.
„Keď som sa stal súčasťou speváckej triedy maestra Gurgena Ovsepiana, bol som nesmierne šťastný. Mať pedagóga, tenora uznávaného v celom svete, to je niečo, čo sa nestáva každému. Naše hodiny boli postavené na tvrdej a poctivej práci. Mal som profesora, ktorý mi veril a dal mi šancu. No moje štúdium však nebolo len o speve. Maestro ma učil, ako sa mám správať, bral ma ako študenta na skúšky do opery, kde som začínal spoznávať divadlo aj inak ako z hľadiska,“ spomína Peter Wurczer, študent Gurgena Ovsepiana.
Súčasný sólista Opery SND Martin Gyimesi si na roky v triede maestra Ovsepiana na konzervatóriu spomína ako na najkrajšie obdobie. „Je to môj "otec spevu“, so spolužiakmi sme pod jeho vedením založili spevácke zoskupenie, známe ako Ovsepianovci a absolvovali sme mnoho koncertov, niektoré aj s Alexandrovcami. Stále sme v kontakte a určite venujeme nášmu učiteľovi najbližší koncert, hneď, ako to bude možné," hovorí Martin Gyimesi. Gurgen Ovsepian spieval s láskou a učil žiakov vnímať umenie s pokorou a plným profesionálnym nasadením.
Väčšina jeho triedy sa spevu profesionálne venuje naďalej. „Stretávali sme sa aj mimo školy a divadla, na vernisážach jeho manželky Oľgy, v prírode a nechýbal na žiadnom našom debute. Mali sme takmer rodinný vzťah plný priateľstva, spravil z nás dobrých ľudí,“ dodáva Gyimesi.
„Maestro sa snažil vytvoriť si osobitný vzťah s každým študentom a tak to bolo aj so mnou. Nebol deň, kedy sme spolu neboli. Chodili sme do divadla alebo aj k Ovsepianovcom domov. Je pre mňa nesmierna česť, že ma bral ako svojho syna a pre mňa zostane navždy druhým otcom. Teraz, keď som mu pomaly začínal prinášať ovocie z jeho práce aj ja, chcel som mu všetku jeho starostlivosť o mňa vrátiť. Som šťastný, že som s ním mohol stráviť jeho posledné dni a veľmi si to vážim a za všetko mu úprimne ďakujem,“ vyznáva sa Peter Wurczer.
„Gurgen Ovsepian vkladal do každej aktivity veľké srdce a lásku, svojím temperamentom a otvorenosťou si vedel získať kolegov, s ktorými sa vzájomne rešpektovali, uznávali a mali radi. Hrdý Armén mal rád Slovensko, stal sa obľúbeným sólistom Opery SND. Bude nám chýbať jeho sýty hlas, úsmev, dobrá nálada, priateľskosť“, uvádza Slovenské národné divadlo s vyjadrením úprimnej sústrasti rodine a blízkym.
