Umelci aj ďalší pracovníci v kultúrnej oblasti už celé mesiace varujú pred zničujúcimi dôsledkami pandémie a kritizujú nezáujem štátu o kultúru. V kultúrnom priemysle pritom pracujú či pracovali spolu s obslužnými profesiami desiatky tisíc ľudí. Mnohí sú na kolenách, kultúru zožiera sociálna kríza a podpora štátu je stále slabá.
"Doterajšia podpora kultúry, ohrozenej pandémiou, bola rozpačitá a nedostatočná. Pomohla malému počtu umeleckých profesií, no na niektoré nedosiahla vôbec,“ hovorí Viliam Klimáček, riaditeľ nezávislého divadla GUnaGU. Podľa jeho slov momentálne zaniká, alebo prinajmenšom je v priamom ohrození veľa nenahraditeľných profesií, ktoré patria ku kultúrnemu servisu, bez ktorých nie je možné uskutočniť mnohé podujatia ako festivaly, koncerty atď…
"Ohrozené sú aj nezriaďované kultúrne organizácie, kluby, divadlá, vrátane môjho divadla GUnaGU. V minulosti, pred pandémiou, sme sa všetci dokázali o seba postarať,“ podotýka Klimáček. Vznik nových projektov bol dobre ošetrený grantovým systémom, kde sa osvedčil Fond na podporu umenia, a s pomocou tržby zo vstupného mohli udržať prevádzku aj kultúrne subjekty, ktoré nie sú napojené na rozpočet štátu.
Momentálne v divadle GUnaGU neskúšajú nielen kvôli lockdownu, ale kvôli obavám o vlastné zdravie. Ak bude zaočkovaných čo najviac ľudí, budú môcť všetci ľudia v kultúre začať znova pracovať a diváci začnú s pocitom bezpečia znova chodiť do divadiel a na iné kultúrne podujatia, dúfa Viliam Klimáček.
"Pandémia len tak nevymizne, nastala nová realita a my budeme musieť aj v budúcnosti rátať s oveľa vyššími nákladmi pri organizácii kultúrnych podujatí,“ dodáva Pavol Smolka, predseda Hudobnej únie Slovenska.
"Budeme musieť používať nové technické prostriedky, od rýchlotestov až po filtračné systémy na odvetrávanie priestorov a rôzne iné (napr. dezinfekčné brány, elektronický ticketingový systém), a tie nemožno premietnuť do ceny vstupenky, bola by nepredajná,“ vysvetľuje.
Plán obnovy by podľa neho mal zahŕňať „nový normál“ pre technickú bezpečnosť ľudí aj budov, je to príležitosť, ako zlepšiť kultúrnu infraštruktúru a splatiť dlh štátu voči miestnej kultúre, renovovať kultúrne domy, kluby či divadlá,“ uzatvára Smolka.
