Prichádza Komunizmus, len na jeden týždeň

Groteska, triler aj antická tragédia

Hru Komunizmus pre Divadlo Aréna napísal Viliam Klimáček na námet Juraja Kukuru. Dobu nie tak dávno minulú približuje príbeh archivára Michala, ktorého Štátna bezpečnosť poverila sledovať mladú ženu Alenu a jej otca disidenta. Alena sa však stala jeho manželkou a matkou jeho syna. V deň smrti súdruha Andropova a zároveň v deň svojich narodenín sa má Alena dozvedieť, že jej život je postavený na lži. V hlavných úlohách diváci uvidia Juraja Kukuru (On), Vilmu Cibulkovú (Ona), Juraja Loja (Syn), Martina Horňáka (Sused) a Milana Antola (Muž).

„Komunizmus je každodenný príbeh, ktorý vystihuje perverzitu tej doby. Viliam Klimáček je skúsený autor, dá sa s ním o téme diskutovať a je úzko spätý s Občianskym cyklom Divadla Aréna,“ spomína Juraj Kukura, autor námetu a zároveň riaditeľ divadla. Hra Komunizmus je podľa neho výnimočná. „Zaznamenáva a pripomína dobu, ktorú sme žili, a to je dôležité. Divadlo nemá slúžiť len na to, aby sa doň ľudia chodili zabávať a oddychovať. Je tu aj na to, aby otváralo témy, búralo tabu a zaznamenalo dobu. Najmä na Slovensku je totiž zvykom robiť za minulosťou hrubú čiaru, no podľa mňa bez minulosti nie je budúcnosť,“ hovorí.

S jeho postojom sa zhoduje aj Villiam Klimáček. „Aréna má rada problémové témy. Vážim si Juraja Kukuru, lebo oslovuje autorov, aby sa vyjadrovali k obdobiam našich dejín, ktoré ostali nedopovedané a nespracované, za ktorými by sme najradšej urobili hrubú čiaru,“ vraví autor hry.

Pre režiséra Martina Čičváka bola hra podobenstvom, v ktorom komunizmus funguje ako daná okolnosť, ktorá ľudí núti nosiť dve tváre. Scénograf Hans Hoffer o texte hry povedal: „Prvé dejstvo môže vyzerať ako komediantská groteska, druhé ako napínavý triler a tretie sa vyznačuje operným pátosom ako antická tragédia."

Komunizmus na export

„Práve som mal rozhovor s talianskymi divadelníkmi, ktorí sa chystajú Komunizmus uvádzať, zatiaľ len na kamery, ale keď sa situácia uvoľní, bude z toho riadne predstavenie. Mňa to teší, lebo hra obehla okrem Arény dosť českých divadiel a dobre fungovala vo Francúzsku v Orleans a v Paríži. Asi má v sebe čosi, čo je nad časom a naším geografickým miestom – osud rodiny, vzťahy a to, ako ľudia odolávajú alebo nie sú schopní odolať totalitnému režimu,“ vyznáva sa Viliam Klimáček. Ako dodáva, nechcel by divákov strašiť so zdvihnutým prstom, hoci ak si nebudeme dávať pozor, vyskočí na nás niekde niečo podobné, len „z druhej strany“. Jeho autorskou značkou je však istá dávka humoru, ktorý vzniká z prirodzeného konania postáv a neskoršej tragike dáva iné vyznenie. Veď v rodinách sa nedejú len vážne veci, ale aj komické a môže to byť aj oslava narodenín, ktorou sa hra začína. Ale viac už autor neprezradí, uvidíte sami.

Kamera a streamovanie je náhradné riešenie, ale v tejto dobe dobré. Divadlo je od slova dívať sa – naživo – a ten bezprostredný kontakt s divákom je nenahraditeľný, pripomína Klimáček. Divadlu Aréna tiež chýbajú diváci, a aj podľa reakcií fanúšikov na sociálnych sieťach vedia, že aj im chýba divadlo. Preto sa rozhodli siahnuť do archívu a potešiť ich bezplatným zverejnením troch záznamov predstavení. Uviesť divadelnú inscenáciu on-line pritom vôbec nie je jednoduché, zverejnenie divadelného záznamu je spojené s vysporiadavaním autorských práv tvorcov a hercov. Aj vďaka ich láskavému súhlasu môže divadlo kúsok kultúry priniesť ľuďom domov bezplatne.

„Som rád, že sa hra uvádza aj on-line, pretože na repertoári už nie je, pred covidom však obnovili moju hru Holokaust. Tieto problémové témy sú stále bolestivé, preto treba o nich hovoriť,“ dodáva Viliam Klimáček. Komunizmus zažil vo veku 20 rokov a ako vraví, bol to ten najvnímavejší vek, keď si človek celú absurditu doby a správania sa ľudí uvedomuje veľmi jasne. Preto sa mu hra písala ľahko, bol jednoducho „v tom“.

Ďalšie dve inscenácie, ktoré Divadlo Aréna divákom sprístupní, sú zatiaľ prekvapením.