Červené jabĺčko skrýva príbeh lásky

V ľudových piesňach sa skrývajú ľudské spomienky celých generácií, skúsenosti našich predkov, ich radosti a starosti. Piesňami ľudia vypovedali o svojom živote a ich vznik bol podmienený rôznymi príležitosťami. Ľudová piesňová tvorba je špecifická najmä svojou symbolikou – červené jabĺčko, rozmarín alebo zelený vienok majú v piesni často iný význam, ako ho chápeme dnes. Svojou hudbou, aj poetickou krásou ľudové piesne uchvacovali ľudské zmysly po stáročia, a rovnako ich vnímame aj dnes. Hudba je univerzálny božský jazyk, prekonáva bariéry a zjednocuje nás. A najmä – stále ponúka nádej.

22.03.2021 07:00
debata
Natália Taračová a Samuel Adam v choreografii Červené jabĺčko

Mladá tanečníčka Natália Taračová si za predlohu svojej absolventskej práce vybrala ľudovú pieseň Červené jabĺčko. Ako sama hovorí,podnetom pre tvorbu choreografie sa jej stala študijná stáž v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve, ktorá jej priniesla množstvo nových skúseností a dodala odvahu vytvoriť niečo vlastné. Pri tvorbe sa nechala inšpirovať smerom, ktorým sa súbor pri svojej tvorbe momentálne uberá, jej cieľom bolo zachovať podobné princípy pri tvorení tanečného diela, no chcela aj overiť svoju flexibilitu pri interpretácii rôznych tanečných rolí v odlišných predstaveniach. Takto vznikla choreografia, ktorá síce nebola povinná, ale obohatila absolventskú prácu interpretky.

Čo Vaš choreografia predstavuje? Ide o tanečné stvárnenie známej ľudovej piesne, alebo ste posunuli celý zámer vo vlastnej interpretácii ďa­lej?

Natália Taračová a Samuel Adam. Foto: Sofia Kyseľová
Natália Taračová a Samuel Adam Natália Taračová a Samuel Adam.

Natália Taračová: Choreografia Červené jabĺčko je príbehom lásky dvoch mladých ľudí, v ktorom som sa rozhodla vykresliť čistú lásku, vernosť a oddanosť jedného druhému. Námet som čerpala z dávnej doby, kedy sa mladí ľudia stretli, zaľúbili sa do seba a v ideálnej predstave sa za pomerne krátky čas aj zosobášili. Avšak nie vždy osud zaľúbencom prial, častokrát o manželstvách rozhodovali rodičia, majetkové rozdiely a podobne. Či už išlo o lásku naplnenú alebo nie, vyjadrenie citu bolo v oboch prípadoch rovnako dôležité a veľmi intenzívne. V dnešnej dobe je vzácnosťou vidieť alebo zažiť skutočnú lásku nepoznačenú dobou, preto som si takýto príbeh lásky chcela pripomenúť, zidealizovať a využila som ho ako hlavnú tému v tejto choreografii.

Choreografia vo vašom podaní je samozrejme párová záležitosť, ako prebiehal výber tanečného partnera, robili ste „konkurz“, alebo výber bol od začiatku zrejmý?

Natália Taračová: Voľba tanečného partnera bola od prvého okamihu jasná, Samuel Adam je môj dobrý priateľ, ktorý v choreografii dokázal naplniť moje očakávanie. Bol vhodný najmä pre jeho výborný tanečný, ako aj hlasový prejav. Mojim zámerom bolo vytvoriť choreografiu, ktorej súčasťou je aj spev naživo. Pri tvorbe pohybového materiálu som nechala priestor aj Samuelovi a navzájom sme sa dopĺňali. Celý proces netrval príliš dlho, rozumieme si a veľa vecí ohľadom choreografie sme už mali dopredu dohodnutých. Táto choreografia bola obohatením pre nás oboch a bol to príjemne strávený čas.

Kto sa ešte podieľal na „technickej“ časti choreografie?

Natália Taračová a Samuel Adam pri nácviku... Foto: Sofia Kyseľová
Natália Taračová a Samuel Adam Natália Taračová a Samuel Adam pri nácviku choreografie Červené jabĺčko.

Natália Taračová: S natáčaním, strihaním a fotografovaním bola nápomocná Sofia Kyseľová a za to jej ešte raz veľmi pekne ďakujeme. Všetci zúčastnení sa poznáme a priatelíme už dlhší čas, celý proces tvorby preto prebiehal vo veľmi príjemnej atmosfére. Na tvorbe kostýmov sa podieľala Andrea Benčová, skvele dokázala naplniť moju jasnú predstavu, ako majú vyzerať.

Samuel, ako ste Vy vnímali pozvanie do tohto spevácko-tanečného projektu ?

Samuel Adam: Keď za mnou prišla Natália s nápadom, že ide robiť tanečno-spevácku choreografiu na ľudovú pieseň a navyše aj s modernými tanečnými prvkami, veľmi som sa potešil. Uvedomil som si, že to nemusí byt najľahšie, ale napriek tomu som bol nadšený. Navrhli sme si koncept a víziu choreografie, vymysleli sme príbeh a hrubú stavbu, vďaka ktorej sa nám potom robilo rýchlo a aj efektívne. Samotný tvorivý proces bol úžasný, pretože sme boli sami autormi a tak sme vedeli, kam smerujeme a čo chceme docieliť. A navyše sme nenapĺňali predstavu niekoho iného, ale našu vlastnú, čo bolo oslobodzujúce a mohli sme tvoriť v podstate bez obmedzení, limitovaní hádam len vlastnou kreativitou a fantáziou.

Natália Taračová (19) sa tancu venuje od svojich štyroch rokov. Jej vášeň pre tanec stála v neskoršom veku za rozhodnutím študovať na osemročnom Súkromnom tanečnom konzervatóriu v Liptovskom Hrádku, kde je momentálne v absolventskom ročníku. Popri štúdiu sa venuje aj pedagogickej činnosti v tanečnom klube, kde vyučuje deti a mládež tanečnú prípravku a moderný, jazzový a scénický tanec. Od prvého ročníka ZŠ sa venuje hre na klavíri na základnej umeleckej škole, kde úspešne absolvovala 2. stupeň. Vo voľnom čase hrá na gitare a spieva.

Samuel Adam (18) sa zaľúbil do umenia ešte v detstve, v kostolnom zbore. Sólový spev si prvýkrát vyskúšal v ľudových piesňach, absolvoval množstvo speváckych súťaží a vystúpení. Herecky debutoval v úlohe Smraďocha Johna v Divadle Jonáša Záborského v Prešove v predstavení Sherlock Holmes a dosieky, ktoré znamenajú svet, ho očarili. Zmenil rozhodnutie študovať na gymnáziu za štúdium na Štátnom konzervatóriu v Bratislave. V hudobno-dramatickom odbore mohol prepojiť prirodzené vlohy pre herectvo, tanec a spev. Počas štúdia nazbieral ďalšie divadelné skúsenosti v predstaveniach West Side Story, Príbeh z lesa, Voda a krv nad vodou či Turandot. Tento rok maturuje a pripravuje sa na prijímacie skúšky na vysokú školu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #choreografia #ľudové piesne