Foto: TASR
Na javisku Štátneho divadla Košice práve v týchto dňoch vrcholia prípravy novej opernej inscenácie, ktorú uvedú v máji najprv na portáli Navstevnik.online, premiéra naživo je plánovaná v septembri.
Alžbetina záverečná ária „Vivi ingrato a lei d’accanto“ patrí k najviac oceňovaným belcantovým áriám. Pôvodne sa postavou kráľovnej mala rozlúčiť so svojou dlhoročnou kariérou svetoznáma operná diva Edita Gruberová. Pandémia však zmenila plány a napokon sa v obsadení stretla výborná kombinácia domácich a hosťujúcich sólistov.
V titulnej postave Alžbety uvidia diváci vychádzajúcu hviezdu slovenskej opery, charizmatickú Evu Bodorovú. V postave Sáry sa predstaví svetoznáma ruská mezzosopranistka Elena Maximova, ktorá spievala najväčšie mezzosopránové roly v najslávnejších operných domoch od Covent Garden v Londýne po La Scalu v Miláne.
Postavu Roberta Devereuxa stvárni v Španielsku žijúci tenorista David Astorga, pôvodom z Kostariky, ktorý sa už v tejto role s úspechom predstavil v Palerme. Úlohu Vojvodu z Nottinghamu stvárni domáci sólista Marián Lukáč.
Čo môže byť horšie ako podvedená žena?
„V tejto opere je všetko koncentrované – emócie, dej, konanie postáv. Navyše je to geniálne stvárnené v muzike – ani jedna nota v celej opere nie je navyše,“ prezradila v rozhovore pre Opera Slovakia Edita Gruberová v roku 2019.
"Tak ako vo väčšine opier aj tu ide o lásku, ale tu je tých emócií veľa. Kráľovná Alžbeta na začiatku cíti veľkú túžbu po Robertovi, no tuší, že má v láske sokyňu. Tá neistota ju privádza do zúfalstva. Napokon sa jej obavy potvrdia a zistí, že Roberto ju klamal. A čo môže byť horšie ako podvedená žena? Navyše, ak má v rukách moc?” priblížila Donizettiho operu Edita Gruberová.
Roberto Devereux je tretím Donizettiho operným portrétom kráľovnej Alžbety I. Táto výrazná postava ho po prvýkrát inšpirovala v opere Elisabetta all castello di Kenilworth, skomponovanej na námet Waltera Scotta, v obraze Alžbety podľa Schillerovej drámy ju konfrontuje so škótskou kráľovnou Máriou Stuartovou a v Robertovi Devereuxovi stojí v popredí jej dramatický vzťah ku grófovi z Essexu. Práve v tejto tretej Donizettiho opere je obraz Alžbety podľa tvorcov najkomplexnejší.
Podľa riaditeľa košickej opery Rolanda Kherna Tótha nová inscenácia reflektuje aj dobu, v ktorej žijeme. „Snažili sme sa neistotu, ktorá v súčasnosti sprevádza náš každodenný život, preniesť do inscenácie," povedal.
„Dej opery kopíruje koniec vlády Alžbety, zlatého alžbetínskeho veku, ktorý prináša ľuďom pocity konca epochy, pocity apokalypsy. Myslím si, že podobné pocity prežíva ľudstvo aj dnes. Akoby sa niečo končilo, a nevieme, čo bude nasledovať. To bola asi najväčšia interferencia medzi súčasnosťou a libretom opery,“ vysvetľuje režisér inscenácie, riaditeľ činohry Anton Korenči.
Prím hrá krásny spev a melódia
Hudobne operu s košickým ansámblom naštudoval skúsený dirigent Peter Valentovič, ktorý pôsobil v mnohých zahraničných operných domoch. Práve pri Robertovi Devereuxovi často spolupracoval s Editou Gruberovou, ktorá túto operu preslávila po celom svete.
„Už názov bel canto napovedá to, že táto opera je o krásnom speve, o melódii. Orchester má skôr sprievodnú funkciu. Je to opera, ktorá je mimoriadne náročná najmä pre spevákov. Práve kvôli náročnosti všetkých sólistických partov, nielen sopránového, ale aj mezzosopránového a barytónového, sa veľmi nehráva. V orchestri Donizetti úžasne využíva farebné kombinácie hudobných nástrojov. Verím, že vo výsledku to bude krásne dielo,“ pozýva Peter Valentovič.
Pre Evu Bodorovú je postava kráľovnej Alžbety výzvou. „Moja postava má akoby dve časti. Je to kráľovná, ale je to aj žena a emočné výlevy oboch týchto Alžbetiných „tvárí“ pociťujem naraz. V recitatívoch, ale aj v niektorých koloratúrnych áriách je Donizettiho hudba veľmi svieža a dovoľuje mi ukázať moje vnútro, srdečné, láskavé, a predsa len smutné. To všetko musia ľudia vidieť na herectve, aby to preciťovali. Emócie sa jednoducho prelínajú cez melódie,“ približuje Eva Bodorová.
V tejto opere hrajú dôležitú rolu aj pôsobivé kostýmy Mitzy von Hoffmann, vychádzajúce z historických predlôh.
