Koncom januára 2020 uplynulo 75 rokov od oslobodenia nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz. Tragické príbehy druhej svetovej vojny a holokaustu inšpirovali vznik mnohých diel, jedným z nich je aj monodráma Denník Anny Frankovej. Súčasná kultúrno‑politická situácia nás opäť núti zamýšľať sa spolu s mladou generáciou, aké nesmierne dôležité je poznať históriu druhej svetovej vojny.
Extrémizmus, násilie, netolerancia k ľuďom rôznych etník, vierovyznaní a mnohé podprahové ideológie, ktoré opäť žijú medzi nami, sú motiváciou, aby sme hovorili o hrôzach tohto obdobia a o ich následkoch. Dramaturgia Opery SND a Operného štúdia SND sa rozhodla siahnuť po tomto titule, aby reagovala na alarmujúci stav našej spoločnosti a na príklade životnej skúsenosti mladého dievčaťa ukázala, ako Anna vedela napriek hrozivým udalostiam svoj krátky život naplniť silnou vierou a nádejou.
Čítajte aj Anna Franková v komikse: Tú knihu nedáte z rúk
Zakázaná opera
Operné libreto Denník Anny Frankovej, napísal ruský skladateľ Grigorij Frid podľa vybraných častí zo zápiskov denníka nemeckého židovského dievčaťa ukrývajúceho sa v Holandskom Amsterdame počas 2. svetovej vojny. Klavírnu skicu vytvoril za dva mesiace a následne do ďalších dvoch mesiacov vypracoval partitúru. Kvôli sovietskemu antiseminizmu bola premiéra tejto opery odkladaná. Prvá premiéra bola v koncertnej verzií uvedená s klavírom v Dome skladateľov 17. alebo 18.mája 1972 v Moskve. Annu spievala Nadežda Jurenevová s klaviristkou Máriou Karandaševovou.
Slovo režiséra
„Annin príbeh oslovuje nielen odkazom na holokaust, na zverstvádruhej svetovej vojny, antisemitizmus, diskrimináciu či prenasledovanie, ale aj životom, postojmi a zrelosťou Anny. Na tomto príbehu ma inšpiruje cnosť cností – humilitas, čiže pokora. Annin zápas o pokoru. Pokora, ktorá vzniká ťažkým umŕtvovaním domnelého práva na výlučne správny názor,“ povedal dramaturg a režisér Marek Mokoš.
Foto: times online
V judaizme je pokora – šiflut – zaradená medzi hlavné cnosti. Ako hovorí židovskámúdrosť: „Každý človek má nad sebou svetlo. Keď sa stretnú dve ľudské duše, ich svetlá sa spoja a vznikne jedno jediné svetlo – a to sa nazýva stvorením.“ Súzvuk duší v láske je predzvesťou ich súzvuku s Božou láskou, dodal režisér.
V živote Anny hrá dôležitú úlohu Peter, do ktorého je zamilovaná– a práve láska k Petrovi je ťažiskom príbehu. Na základe vzťahu s Petrom Anna dozrieva do lásky, ktoráje zakotvenáv pokore. Fascinuje ma, že rozprávanie Anny Frankovej nie je príbehom melanchólie a skepsy, ale ich presným opakom. Je to príbeh života, túžby po živote a pokore k životu.
Čítajte aj Anna Franková by mala osemdesiat rokov
Po vizuálnej stránke sa tvorcovia nechali inšpirovať výstavou a umeleckými dielami Arnolda Petra Weisz – Kubínčana a jeho dielom Umelcová ťažká batožina. Hlavným znakom je podľa režiséra kufor a jeho variácie. Opierajú sa o židovské zvyky a tradície a s toho vzišli symboly, ako napríklad; vĺčiky – drejdl, maces či popol. Priestor aj doba v ktorom sa príbeh odohráva nie je presne zadefinovaný, ale iba odkazuje na jednotlivé situácie.
O autorovi: Grigorij Frid
Ruský skladateľ Grigorij Frid napísal hudbu rôznorodých žánrov nevynímajúc komornú operu. Hudobné vzdelanie začal v Irkustsku a dokončil ho na hudobnom konzervatóriu v Moskve. Študoval kompozíciu v triede Heinricha Litinského a Vissariona Šabalina. Jeho kompozičné začiatky podliehali normám „socialistického realizmu“, ale vo veku 55 rokov, radikálne zmenil svoj štýl písania. Inšpirovaný Schönbergom, Bergom, Šostakovičom, Stravinskijm začína používať dodekafóniu. Vytvoril si vlastný hudobný jazyk založený na serialnych a diatonických pasážach, tmavých zafarbeniach a elegických náladách. V obľube má duchovné útrapy hlavných postáv a morálne odkazy ľudstva a spoločnosti.
Medzi jeho najpozoruhodnejšie diela patria dve komorné opery na vlastné libreto Dennik Anny Frankovej a Dopisy van Gogha (1976). Napísal tri symfónie a radu inštrumentálnych koncertov. Písal hudbu pre divadlo, film, komornú vokálnu tvorbu a klavírne diela. Frid bol známy, ako organizátor prednášok a koncertov pre mládež. V Moskve viedol Klub hudobnej mládeže (1965). Grigorij Frid sa zapísal do povedomia verejnosti aj ako maliar, ktorý organizoval množstvo výstav svojich obrazov.
