„Vedenie SND a Opery SND prijalo so zármutkom správu o úmrtí bývalej poprednej opernej sólistky. V histórii slovenskej kultúry a zvlášť v SND zanechala Marta Nitranová výraznú stopu,“ uviedla hovorkyňa SND Izabela Pažítková.
Marta Nitranová vyštudovala spev na bratislavskom konzervatóriu. V roku 1966 sa stala sólistkou Opery SND, kde pôsobila až do roku 1996. Venovala sa aj koncertnej činnosti. V posledných rokoch žila u dcéry v Španielsku, odkiaľ prišla i správa o jej úmrtí.
Hoci ju priťahovalo aj výtvarné umenie, dala prednosť hudbe. Ešte ako poslucháčka konzervatória sa predstavila v Opere SND v inscenácii Menottiho Konzula a súbežne študovala komicky rozihranú postavu jednoduchého dievčaťa Nancy v Brittenovej opere Albert Herring. V roku 1966 sa stala sólistkou Opery SND. V rokoch 1972 až 1973 absolvovala študijný pobyt v Taliansku. Zúčastnila sa na speváckych súťažiach v Sofii a v Rio de Janeiro, kde obsadila 3. miesto a predstavila sa na koncerte víťazov v Sao Paolo.
Prvé postavy, ktoré Marta Nitranová naštudovala na pôde našej prvej opernej scény akoby predznamenali jej sústredenie sa na súčasnú opernú tvorbu. Počas svojej tridsaťročnej kariéry v SND uviedla vyše pol stovky postáv. Mnoho z nich v dielach slovenských skladateľov, napríklad v Suchoňovej opere Krútňava bola Katrenou, v Cikkerových operách Kaťušou vo Vzkriesení a Isabel v Rozsudku, Ženou v opere Udatný kráľ od Alexandra Moyzesa.
Intendant mníchovského Theater am Gärtnerplatz si vybral Martu Nitranovú ako ideálnu Katrenu v inscenácii Krútňavy (1979), ktorú tam spievala po boku s Andrejom Kucharským ako Ondrejom viac ako dve divadelné sezóny.
Marta Nitranová milovala postavy plné vnútornej energie a drámy, opery veristické od Pucciniho, Mascagniho, Giordana a ďalších, ktoré jej ponúkli nielen vďačné spevácke, ale aj herecké príležitosti. Svoj farebný, výrazovo bohatý hlas uplatnila napríklad v Pucciniho operách ako Giorgetta v jednoaktovke Plášť a Santuzza v Sedliackej cti.
Z ďalších mimoriadnych umeleckých stvárnení spomeňme Ortrudu vo Wagnerovom Lohengrinovi, Marinu v Musorgského Borisovi Godunovovi, Varvaru v Janáčkovej Kati Kabanovej, či Kostelníčku v Jej pastorkyni alebo Katarínu v Gréckych pašiách Bohuslava Martinů.
V stručnom výpočte bohatej kariéry nemožno opomenúť jej vysnívanú Floriu Toscu a mimoriadne expresívnu, strhujúcu postavu Bess, ktorou excelovala v opere Georgea Gershwina Porgy a Bess. So SND hosťovala v Národnom divadle v Prahe, na festivale v Edinburghu i v Jeruzaleme a inde.
„Som technický typ ako matematik, ktorý musí mať všetko vypočítané, potom si nad tým kleniem oblúk a vypĺňam ho vnútorným svetom hrdinky. A tak sa rada s každou postavou pohrám“, spomínala v jednom z rozhovorov. Marta Nitranová stvárňovala postavy noblesné i prosté, nielen v hlavných postavách, ale i v tých relatívne menších bola na javisku neprehliadnuteľná. Bola spontánna, vierohodná, húževnatá, svoju energiu prenášala z javiska do hľadiska. Odišla zo SND trochu priskoro. V histórii slovenskej kultúry a zvlášť v SND však Marta Nitranová zanechala výraznú stopu.
