Svoju smrť našla v roku 1944 v masovom hrobe v Kremničke. Niektorí vravia, že pre lásku k manželovi. Iní, že za to môže zrada, ľudáci a kolaboranti. Ona aj jej manžel výtvarník Edmund Gwerk sa zapojili do SNP. Posledné roky prežili v Banskej Štiavnici, a teraz sa Alžbeta Gwerková vracia na miestne gymnázium, kde učila, ako postava divadelnej hry.
Demokratka Erža
Režisérka Anna Grusková (dokumenty Život za divadlo, Smutné jazyky, celovečerné tituly Rabínka, Návrat do horiaceho domu, Profesionálna cudzinka) v čase pandémie naštudovala s komorným tímom profesionálnych divadelníkov svoju autorskú hru Demokratka Erža, s ironickým podtitulom Láska a smrť v najkrajšom slovenskom meste. Premiéru odohrajú v utorok 15. júna a v nasledujúci deň v prázdnej budove gymnázia v Banskej Štiavnici. Tvorivý tím na jeseň pripravuje aj bratislavskú premiéru, tiež na autentickom mieste, ktoré je spojené s jej životom.
„Alžbeta, ktorú volali Erža, bola mimoriadna žena. Bola spoluzakladateľka modernej hungaristiky, prekladateľka z maďarčiny, literárna vedkyňa, historička a najmä významná priekopníčka demokracie pre ženy,“ hovorí režisérka Anna Grusková. Životu a posolstvu Dr. Alžbety Gwerkovej Göllnerovej (1905 – 1944) sa režisérka venuje už dlhší čas.
„Celú inscenáciu rámcuje povojnový súdny proces, ktorý Edmund Gwerk inicioval, keď jeho manželku vykopali z masového hrobu v Kremničke. Cítil ako svoju povinnosť zistiť, kto sa pričinil o to, aby takto zomrela. Pri spomínaní na ten proces sa prehrávajú autentické situácie, opäť ožíva ich vzťah, osobnosť Alžbety, jej myšlienky a činy," priblížila inscenáciu režisérka, ktorá zvolila formu retrospektívneho prerozprávania s presahom do súčasnosti.
Foto: Katarína Holková
Dve postavy – Alžbetu Gwerkovú Göllnerovú a Edmunda Gwerka – stvárnili výrazní predstavitelia mladšej hereckej generácie z alternatívnej divadelnej scény Lenka Libjaková a Šimon Ferstl. Inscenáciu hudobne priamo na javisku spoluvytvára mladý violista Andrej Krajčovič. Hra vychádza z autentických, väčšinou novoobjavených archívnych dokumentov, listov, fotografií aj osobných svedectiev a archívov.
Žena novej doby
„Všeobecným tajomstvom bolo, že zatknutie a vraždu Dr. Gwerkovej spôsobilo udanie niektorých jej spoluobčanov. Nepriamo to potvrdzuje aj list Edmunda Gwerka. Spomína v ňom, že od manželky po jej zatknutí gestapom dostal správu, že ju obviňujú z toho istého, ako niektorí jej kolegovia zo Štátneho gymnázia v Banskej Štiavnici. Vychádzala som z autentických súdnych spisov,“ hovorí režisérka.
Divadelná hrdinka je z predvojnových čias známa ako spoluzostavovateľka vyše šesťstostranového zborníka Žena novej doby, učebnice demokracie pre ženy. V 30. rokoch minulého storočia to bol mimoriadny počin. „Zborník vyšiel v čase, keď Slovensko začala ovládať hnedá totalita a vznikalo partnerstvo s nacistickým Nemeckom. Totalitné systémy, samozrejme, nestoja o demokratické ženy. Kniha bola zakázaná, dištancovala sa od nej aj Živena,“ pripomína režisérka.
Zaujímavé je, že už v tej dobe kniha obsahovala aj návody na vegetariánsku stravu či návody na pestovanie tela, popri otázkach o význame a postavení žien. Do zborníka prispelo viacero významných autoriek (Terézia Vansová, Ester Šimerová-Martinčeková, a iné). Podľa Anny Gruskovej je však podstatné, že editorky zborníka chápali demokratickú ženu nielen ako intelektuálku, ktorá ovláda literatúru a históriu písanú ženami i právne aspekty svojho spoločenského postavenia. Chceli zo svojich čitateliek vychovať v najlepšom zmysle slova uvedomelé matky, manželky, gazdiné, áno, aj dobré kuchárky – nechýba kapitola Úprava jedál a stolovanie. Demokratická žena si mala čítať o osobnej kultúre, do ktorej patrí nielen kultúra telesná, ale aj organizovanosť v podnetných ženských združeniach, kultúra obliekania i spoločenského styku.
Foto: Slovenské banské múzeum
Alžbeta Gwerková vraj neoplývala fyzickou krásou manželových dávnejších mileniek, no mala nevyumelkovaný pôvab, dobrotu srdca a bezmedznú šľachetnosť ducha i pôsobivú spontánnosť. Tak ju opísal historik umenia Emil Oliver Bakoš. No nepochybne to bola výnimočná žena, no pre väčšinu ľudí je dnes neznámou postavou zabudnutou v histórii, verejnosť si možno pamätá ak tak jej manžela, výtvarníka Edmunda Gwerka.
„Obaja boli múdri a inšpiratívni ľudia, navyše odvážni, a za to Dr. Gwerková po potlačení SNP v decembri roku 1944 zaplatila najvyššiu daň. Edmund Gwerk sa dočkal konca vojny, ale po vražde svojej ženy už nemal radosť zo života ani z tvorby,“ dodáva Anna Grusková.
