Martinské divadlo "odovzdalo do užívania" diaľnicu D1

Slovenské komorné divadlo Martin v júni "odovzdalo do užívania" inscenáciu D1 (pracovný názov) s podtitulom Mýtus o diaľnici. Evokuje to čosi nedokončené, práve prebiehajúce. Námetom je večne „rozrobená“ diaľnica D1 a povesť o autostráde, ktorá raz spojí dva konce našej krajiny, ktorá sa traduje celé generácie. Nik už nevie, čo bolo na začiatku a prečo.

, 17.06.2021 08:00
SKD martin D1 svetlo Foto:
Každý chce vidieť svetlo na konci tunela, aj keď ide o Višňové...

Na začiatku bolo slovo – francúzsky kritik Georges Banu raz povedal, že píše len o umelcoch, ktorých pozná a ktorých prácu má rád, nie ako gesto bratania sa, ako tvrdia zlé jazyky, ale sprevádzania. Keďže k súboru a tvorivému tímu inscenácie D1 (pracovný názov), o ktorej je tento článok, mám vrúcny vzťah, v záujme o transparentnosť netreba nasledujúci text čítať ako recenziu, skôr ako sprievodnú správu z premiéry, ktorú SKD Martin v zmluvnom termíne v júni 2021 odovzdalo do užívania.

Svetlo na konci tunela?

V Slovenskom komornom divadle je to priam biblické podobenstvo, ako naznačuje herečka Alena Pajtinková, keď gestom evokuje Michelangelovo Stvorenie Adama. Je to aj kríž na pleci – čom vlastne? Hlavnými hrdinami tohto moderného slovenského eposu sú srdce (Európy) a jeho sen o spojnici, ubolená, roky znásilňovaná, vytunelovaná krajina, otec (národa) a termín. Respektíve celá séria otcov a termínov, ako vtipne demonštruje člen hereckého súboru Daniel Žulčák. Lebo termín je viera, dieťa moje, povedal otec. (A po ňom nový a nový, nový… nový otec). Ale ja už naozaj strácam vieru, otče, povedalo srdce už po toľký raz a minister Doležal deň predtým povedal, že ho prekvapuje skepsa národa. A ešte povedal vodná EIA, chýbajúca dokumentácia na mostné objekty a – tunel Višňové v roku 2023, ale nesľubujem.

A Fedor Flašík povedal: Claudia Schiffer

Hoci to znie ako klišé, v tomto prípade platí doslova – námet je aktuálny a zrejme ešte dlho bude. Pri jeho realizácii však tvorivý tím mohol aj naraziť. Našťastie pred dokumentárnou priamočiarosťou a burcujúcim polopatizmom dostala prednosť obraznosť, poézia, zvláštny, trochu „ouředníkovský“ jazyk. Text (autorom je režisér) je ako asociatívny prúd vedomia na tému D1, napĺňajú ho smutnosmiešne narážky na papalášov, heligónky, celebrity a kauzy spojené s výstavbou. Citáty striedajú metafory, ale táto koláž je univerzálne zrozumiteľná. „Schön hier zu sein,“ hovorí v nej Claudia za 3,6 milióna slovenských korún.

Do práce na diaľnici sa zapojí aj Claudia... Foto: Braňo Konečný
SKD martin D1 claudia shiffer Do práce na diaľnici sa zapojí aj Claudia Schiffer.

Osvedčilo sa aj angažovanie výtvarníka Juraja Poliaka, ktorého performatívny scénografický koncept nie je samoúčelne efektný. Už v úvodnej Invokácii režisér ako Hollý vo svojom Svatoplukovi pomyselne vzýva cestársku múzu. Herci v mundúroch a žltých prilbách po celý čas pracujú s materiálom, proces stavby dostáva konkrétny výraz. Herci a herečky koncentrovane a presne zvládajú špecifické monológy a okrem toho pod vedením choreografky Silvie Belákovej aj slušne tancujú. V ich rukách ožíva aj bábková Claudia Schiffer, ktorá má namiesto žiarivého úsmevu indiferentný výraz crash test figuríny – až je človeku ľúto, že ju to napokon niekam nevymrští. Bolo by to príznačné popri všetkých pracovných úrazoch na stavbe.

Jedným z hlavnýách hrdinov inscenácie je TERMÍN. Foto: Braňo Konečný
SKD martin D1 termin Jedným z hlavnýách hrdinov inscenácie je TERMÍN.

A režisér povedal – ťapákovčina

V konečnom dôsledku D1 nie je len o diaľnici. Téma zľudovela, stala sa súčasťou slovenského folklóru. Popri krojoch a čičmianskom vzore sú naším kultúrnym dedičstvom aj veľkohubé sľuby, prázdne ruky jedných a plné vrecká iných, Od Tatier k Dunaju, Jožo Ráž a Mečiarovo – takú ti… že sa nespamätáš. Nie náhodou je jedným z najvydarenejších momentov je odhalenie ornamentálne zdobenej „modranskej“ miešačky. V tomto výjave sa dokonale miesi naša slovenská rurálno-industriálna dilema, ktorej azda najvýstižnejším obrazom je Machov film Rodná zem z roku 1954. Ľudové piesne v podaní Dariny Laščiakovej a skvelá Zeljenkova Musica Slovaca (a tiež Suchoň) zvlášť funkčne podčiarkujú tento paradox – krásne je zároveň výrazom zaostalosti, túžba po modernej krajine sa fatálne zráža s malomestským myslením.

Valéria Schulzová, Čítajte rozhovor Aj scenáristi si niekedy lezú na nervy, hovorí dramatička a režisérka Valeria Schulczová

D1 je vlastne budovateľský opus o neschopnosti budovať. O tom, že v srdci Európy žije národ pastierov a nedostavaná diaľnica je jeho traumou. Aj preto napokon prichádza obraz akéhosi návratu k sebe. Veď krajine by sa uľavilo, keby sa miesto zbíjačiek a motorov rozliehali široko-ďaleko len zvuky stoviek spiežovcov na hrdlách kučeravých oviec, potok by zurčal a mládež by tancovala.

Bratislava by night Čítajte aj Prehliadka hriechov sa začne lakomstvom a hnevom

Ako to dopadne naozaj, nevedno. Otvorený záver tak nie je režijným zámerom, naopak, Lukáš Brutovský ním dáva inscenácii jasnú (od začiatku tušenú) bodku a pointu. Možno o pár dekád ľud po novej D1 pricestuje na osemsto sedemdesiatu prvú reprízu a sivovlasý režisér, prihrbený dramaturg, výtvarník o paličke a dávno nie takí pružní herci s úľavou inscenáciu slávnostne zderniérujú. Ak dovtedy – ako ktosi podotkol – diaľnicu vlastne neprestaneme potrebovať, lebo sa dávno bude jazdiť aeromobilmi či hyperloopmi. Kým stavebné práce v tuneli Višňové sa len v apríli obnovili, inscenácia už stojí a vycestovať na predstavenie sa dá i vlakom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba
Viac na túto tému: #SKD Martin