Sám režisér Roman Polák pred premiérou povedal, že proces vzniku hry sa začal pred troma rokmi. Vtedy ho oslovil dramaturg Daniel Majling. Chcel od neho hru, ktorá bude sebaspytujúcim pohľadom do vnútra človeka a odpovie na otázku, v čom nám divadlo pomáha prežiť.
Polák začal čítať niekoľko životopisov slávneho švédskeho režiséra Ingmara Bergmana aj jeho herečky a partnerky Liv Ullmannovej, znovu si pripomenul jeho filmy a urobil si rešerše.
„Hra vznikala asi rok, ale tri roky som žil s Bergmanovou temnotou a už sa jej rád zbavím a odovzdám ju divákom, aby sa s ňou teraz trápili oni alebo sa na ňu vykašľali,“ povedal s humorom režisér Polák.
V mladosti ho Bergmanove filmy dosť ovplyvnili. Prvýkrát sa s nimi stretol ako gymnazista v Novom Meste nad Váhom.
„Boli sedemdesiate roky, Bergman všade letel a jeho filmy znamenali pre mňa veľké zážitky. Neviem si spomenúť, ktorý jeho film som videl úplne prvý, ale mám dojem, že to boli Šepoty a výkriky. Moja nová inscenácia sa začína odvíjať z rozhovoru so Smrťou z filmu Siedma pečať, ktorá najprv vystupuje ako diskutér a potom som ju zviditeľnil. Stane sa z nej postava, ktorú mal Bergman vo svojej Siedmej pečati. Toto bolo vlastne východisko, aby som vedel napísať svoj scenár v strihoch.“
Na otázku, či ho práca na hre zaviedla aj na niektoré miesta, kde pôsobil – do Bergmanovho rodiska Uppsala, pôsobiska Göteborg, Berlín či ostrov Fårö, kde režisér od roku 1965 žil, povedal: „Zatiaľ nie, ale možno niekedy zájdem na ostrov Fårö, kde je Bergman aj pochovaný.“
Foto: Robert Tappert
Smrť ukáže aj holý zadok
Bergman žil s démonmi, hral šach so smrťou a splodil deväť detí. Túžil po láske, ale sám ju bezbolestne dávať nevedel. Cit vkladal najmä do filmov, ktorými významne posunul svetové umenie, ale aj životy jednotlivcov.
Švédsky režisér Ingmar Bergman bol v tvorbe odvážny, ale v skutočnom živote sa bál – rôznych démonov a smrti. No so smrťou vedel hrať šach (tak sa aj predstavenie začína) a celkom ju uhral. Dožil sa takmer 90 rokov, hoci si na neho stále brúsila zuby.
Bergmanove filmy sú nezameniteľné, jeho osobnosť komplikovaná. S týmto materiálom pracoval autor scenára a režisér inscenácie v SND Roman Polák. Na javisku sa striedajú výjavy z pohnutého života významného umelca, vidíme ho v detstve aj dospelého, vo chvíľach, keď niečo veľmi prežíval, bol šťastný alebo keď strácal nervy.
Niekedy pateticky bozkával nohy matke, ktorá ho dostatočne nemilovala (hrá ju Zdena Studenková s decentnou dávkou záhadnosti), inokedy s pokrúteným žalúdkom bežal na záchod. Buď tvrdo vzdoroval, alebo sa potreboval privinúť. A stále zápasil.
Šachom so smrťou Polák príbeh spojil a pripomenul tak aj slávny Bergmanov film Siedma pečať. Podobných odvolávok je v predstavení viac a pre zasväteného diváka to je zaujímavé objavovanie.
Čítajte viac Zomrel legendárny režisér Ingmar Bergman
Ingmara Bergmana hrá Milan Ondrík, Smrť stvárnil Daniel Fischer. Smrť je prekvapujúco vitálna (raz ukáže aj holý zadok!), Ondrík je v úlohe Bergmana výdatne citový, až pôvabne hysterický. Na rolu sa podľa vlastných slov intenzívne pripravoval doma (vraj za ten mesiac zostarol), lebo „herec je slobodný, ak pozná text naspamäť“ – odvolal sa na pasáž z Polákovej hry.
Zistil vraj, že mnohé veci prežíval podobne ako Bergman, aj keď vyrastal na Orave a nie vo Švédsku. Hoci sa stáva na javisku z neho muž, milenec, rešpektovaný umelec (aj ideologicky pomýlený občan, ktorý na istý čas podľahol nacizmu), stále zostáva deckom, ktoré je citlivé na správanie k sebe, ale samo uštedruje rany. Však takéto svedectvo o sebectve tvorivých poznáme aj z Bergmanových filmov, napríklad Jesenná sonáta.
Démoni ako skvelé múzy
Liv Ullmannovú v hre stvárňuje Zuzana Fialová, ktorej sa reálna postava hrala ťažko. „Chcela som hrať úprimne vzťah herečky k Bergmanovi – od obdivu a úcty cez lásku až po týranie.“
Bergmanovho dogmatického otca, farára predstavuje Jozef Vajda: „Roman Polák priniesol veľmi silné a emotívne situácie, ja som v hre predstaviteľ puritánskeho sveta. Úprimne poviem, nezávidel som Bergmanovi život s jeho rodinou.“
V ďalších úlohách účinkujú aj Martin Huba (výborný v role iného režiséra), Ingrid Timková, Zuzana Kocúriková, Martin Šalacha, Roman Poláčik, Rebeka Poláková, Anežka Petrová, Jana Kovalčiková, Richard Autner a ďalší.
Roman Polák písal scenár na motívy Bergmanovho života, diela a na základe spomienok ľudí z jeho okolia. Podnet prišiel z dramaturgie SND k Bergmanovej storočnici (narodil sa 14. júla 1918 v Uppsale, zomrel v spánku 30. júla 2007 na ostrove Fårö – v rovnaký deň ako ďalší velikán filmovej réžie Michelangelo Antonioni).
Takúto poctu si režisér zaslúžil a dnešní diváci si zasa zaslúžia návrat Bergmana. Pripomenie, že aj utrpenie prináša plody a že starí dobrí démoni môžu byť v šikovných rukách skvelé múzy.
