Foto: archív D. K.
Kvôli tomu uvádza festival zahraničné inscenácie ako videozáznamy?
Áno. Ale premietneme ich na veľkom plátne a s kvalitnou reprodukciou, aby sme divákom ponúkli spoločný zážitok v divadelnej sále.
Očitý svedok v podaní pražského Národného divadla je výnimkou.
Predstavenie vznikalo v čase zatvorených divadiel, takže režisér Jiří Havelka mu nedal javiskový tvar, ale Očitého svedka vytvoril priamo ako autorský film, čo mu, mimochodom, vôbec neuberá na sugestívnosti.
Autentickými svedectvami sa vracia k povojnovému masakru stoviek civilistov na Švédskych šancoch pri Přerove.
Už niekoľko rokov sledujem, že mladí tvorcovia sa pýtajú na príčiny minulých dejov, skúmajú a odhaľujú históriu. Sú to takí divadelní archeológovia. Žijeme dobu, ktorá nás doviedla na okraj zmaru. Mladí nám pripomínajú, čo sme stratili a o čo ešte môžeme prísť. Inscenácie ako Očitý svedok sa pokúšajú v minulosti nájsť odpovede na súčasné otázky.
Čítajte aj Muzikál Davida Bowieho vie vzkriesiť nádej
Aké otázky kladie francúzske predstavenie Sieť?
Nesmierne sugestívne rozpráva o vykorenenosti a hľadaní identity cez príbehy šiestich žien, ktoré majú korene v Afrike. Svoje dobré i zlé skúsenosti sprostredkúva haitská rozprávačka príbehov, britsko-africká tanečnica flamenca, dánsko-somálska poetka, holandsko-etiópska filozofka i rwandsko-francúzska choreografka. Spojením neskutočne podmanivej hudby s pohybovým divadlom uvažujú s režisérkou Dorothée Munyanezou o svojej identite. Nie je to žalospev, ale silnou umeleckou formou stvárnený fenomén jednej z podôb migrácie.
Foto: Leslie Artamonow
O migrácii z iného uhla pohľadu hovorí francúzsko-izraelsko-bieloruská inscenácia Necropolis.
Mnohí z utečencov na ceste za lepším životom zomierajú – na úteku pred políciou či nešťastnou náhodou. Ostávajú bez mena. Do virtuálnej mapy miest zosnulých zaradil v rámci aktualizácie pre uvedenie v Nitre režisér Arkadi Zaides aj tých, čo zahynuli na našom území.
Foto: Jano Štovka
Vieme sa poučiť z našich dejín? Otázka, ktorá spája viaceré inscenácie slovenských súborov. Akú odpoveď dáva predstavenie Borodáč alebo Tri sestry košického Štátneho divadla?
Zakladateľ slovenského profesionálneho divadla Janko Borodáč bol kontroverznou osobnosťou. Prostriedkami moderného divadla i živým humorom polemizuje režisérka Júlia Rázusová s odkazom divadelnej ikony aj so zakódovaným vnímaním legendy.
Čítajte viac Sám sa vypracoval z nuly a z trosiek vybudoval divadlo. Borodáč sa teraz dočkal premiéry
Rovnomenným Kucbelovej románom je inšpirovaná inscenácia Čepiec zvolenského Divadla J. G. Tajovského.
Je to príbeh o hľadaní koreňov a autentického zážitku. Hlavná hrdinka Katka odchádza do Šumiaca, aby sa od Iľky naučila šiť čepiec. Robievalo sa to celé naše dejiny, veď Plicka prichádzal na Horehronie a skúmal tam autentické prejavy slovenského folklóru. V inscenácii dochádza ku konfrontácii súčasného a autentického, mestského a vidieckeho, moderného a tradičného. Veľmi originálne odhaľuje aj mentalitu a povahu nášho národa.
Foto: Vanda Mesiariková
Lákavo znie avízo sprievodných programov: punk, debata aj cirkus.
Mieri na rôzne cieľové skupiny. Svetovú premiéru budú mať medzinárodné tanečné projekty Icarus a Zelená je tráva (alebo načo umývať pohárik od jogurtu, keď niekto lieta štyrikrát za rok do Thajska). V inscenáciách pre deti bude aj cirkus. Dospelých osloví hoci Dezorzovo lútkové divadlo a jeho Dukla, údolie smrti či tragikomédia Druhá smrť Jany z Arcu Nového divadla. Ani tento rok nebudú chýbať teoretické diskusie, verejné debaty a, samozrejme, koncerty známych kapiel.
Čítajte aj SND plánuje množstvo premiér, financie sú neisté
Prečo ste ako motto jubilejného ročníka zvolili „presahy“, ktoré program tematicky prepája?
Žijeme dobu, ktorá odhaľuje hranice možností spoločnosti, vedy, politiky, umenia aj nás samých. Zviditeľňuje hodnoty, najmä cenu života a obetí v prospech jeho záchrany. Presahy stierajú hranice – medzi ľuďmi, komunitami, kultúrami, minulosťou a prítomnosťou, životom a smrťou, ale aj divadelných druhov a žánrov.
