Bratislava v pohybe rozvíri scény nevšednými zážitkami

Túžba a láska bez štipky romantiky, balet a elektro prerastajúce do sugestívneho tanca, rytmické unisono i odlišnosť v roji energie. „Niekedy je nemožné vidieť emóciu očami, ale vieš, že je tam, cítiš ju pod kožou,“ tvrdí izraelská choreografka Sharon Eyal, ktorá predstavenie Soul Chain naštudovala v Staatstheater Mainz. Nepotrebovala príbeh, oveľa viac vypovedá výraz tiel a svalov.

04.10.2021 14:00
Soul-Chain Ensemble-tanzmainz c Andreas-Etter-2... Foto:
Bratislavu v pohybe otvorí dnes večer Staatstheater Mainz s predstavením Soul Chain.
debata

Dynamická hra o láske k druhým, k sebe, ku všetkému, čo človeka obklopuje, otvorí dnes 25. ročník medzinárodného festivalu Bratislava v pohybe. Kaleidoskop deviatich choreografií umelcov zo siedmich krajín, ktoré tvoria jeho hlavný program, predstaví najrozmanitejšie podoby súčasného tanca.

Telo ako výraz

„Zámerom festivalu vždy bolo a je prinášať výnimočné okamihy plné krásy a pravých emócií, objavovania nepoznaného, obdivu k estetike ľudského tela a dokonalosti jeho pohybu, keď sú telo a duša skoncentrované do jediného okamihu, ktorý v sebe dokáže niesť posolstvo o zmysle nášho bytia,“ vysvetľuje zakladateľka a umelecká riaditeľka Bratislavy v pohybe Miroslava Kovářová.

Báseň o zápase človeka s časom, priestorom, zemskou príťažlivosťou aj zánikom – to je choreografia pre štyri tanečnice a mramorovú večnosť poézie s názvom Stones&Bones. Predstavenie privezie do Bratislavy aj s troma obrovskými mramorovými objektmi grécky súbor Rootlessroot. Pred šestnástimi rokmi ho v Aténach založila dvojica tanečníkov a choreografov Linda Kapetanea a Jozef Fruček, ktorí svoj umelecký jazyk charakterizujú slovami „primárny a surový“ a snažia sa vytvárať divadelný zážitok zbavený falošnosti.

Obliekanie a vyzliekanie. Vizuálne atraktívny protiklad látky zahaľujúcej pokožku a nahoty ľudského tela používa taliansko-japonská umelkyňa Masako Matsushita ako metaforu úlohy odevu v modernej spoločnosti v choreografii Un/Dress Pohyblivá maľba. Ponúka aj jemne erotickú hru: uhádnete, koľko nohavičiek má tanečnica v jednej chvíli na sebe?

Hip-hop, balet aj folklór

Prvky filipínskeho ľudového tanca s klasickým baletom a slovníkom hip-hopu kombinuje Joy Alpuerto Ritter v polhodinovom sóle Babae, v ktorom jej ako inšpiračný zdroj poslúžil tanec bosorky Mary Wigman. Francúzska tanečnica a choreografka Rebecca Journo sa zamerala na postavenie ženy v dnešnej spoločnosti. Jej projekt La ménagere sa odohráva v priestore vydláždenom čierno-bielymi kachličkami, pripomínajúcimi kuchyňu. Zvuky vysávača, vrzgot kuchynskej hubky či vedra dokresľujú vnútorný svet hrdinky zahalenej žltou zásterou. Menšie produkcie uvedie priestor A4, veľké majú priestor na javiskách Slovenského národného divadla a Mestského divadla P.O. Hviezdoslava.

„Potrebujeme si predstaviť priestor, kde budeme môcť opäť spolu komunikovať, cítiť, prežívať nádej,“ hovorí americká choreografka Kimberly Bartosik. Traumatizujúci zážitok sveta zmietaného pandémiou ju inšpiroval k vytvoreniu predstavenia Through the Mirrors of Their Eyes. V dynamickom príbehu chaosu, deštrukcie a obnovy spojila energiu búrky, deficit zemskej príťažlivosti, živočíšnu provokáciu a vášnivú intimitu s empatiou aj násilím. Tanečná produkcia ozdobená prestížnou cenou Bessie zavŕši jubilejný ročník medzinárodného festivalu súčasného tanca Bratislava v pohybe. Aj tentoraz ponúka veľa nevšedných zážitkov divákom a inšpirácie novej generácii tvorcov.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #SND #Bratislava v pohybe