Ako odznelo na tlačovej konferencii pred premiérou, v SND to však bude od roku 1920 len siedma inscenácia. Posledná bola z roku 1992 a v repertoári sa udržala až do roku 2019. Riaditeľ Opery SND Lubor Cukr sa teší, že v Bratislave privítali taliansky inscenačný tím na čele s 36-ročným režisérom Robertom Catalanom, rodákom z Palerma.
Komorný príbeh duše
Dramaturg Jozef Červenka doplnil, že Opera SND disponuje optimálnym obsadením pre všetky postavy tohto titulu. Sú medzi nimi hviezdne mená ako Adriana Kučerová, Ľubica Vargicová, Pavol Bršlík, Tomáš Juhás či Pavol Remenár. Na prvej premiére mala pôvodne spievať hlavnú rolu kurtizány Violetty Adriana Kučerová, no pre ochorenie ju vystrieda Mariana Sajko a v role jej milého Alfreda uvidíme Pavla Bršlíka, jeho otca, Giorgia Germonta, stvárni Daniel Luis De Vicente, ktorý slávil úspechy v Bregenzi. V sobotu v druhej premiére vystúpia Ľubica Vargicová, Ondrej Šaling a Daniel Čapkovič.
Dirigovať bude Robert Jindra, ktorý je podľa dramaturga Červenku zárukou profesionálneho a originálneho prístupu. V spolupráci s režisérom Catalanom pripravili vraj divácky veľmi atraktívnu a vizuálne komunikatívnu inscenáciu. "Možno sa niekomu bude zdať striedma a až škandinávsky minimalistická, ale funguje vynikajúco. Režisér zvolil pri inscenovaní fotografickú metaforu, ktorá prekvapí filozofickou hĺbkou – inšpiroval sa aj Antonioniho filmom Zväčšenina,“ vysvetlil dramaturg.
Čítajte aj Zuzanka Hraškovie a Dido z Kartága na jednom javisku
Český dirigent Jindra už pracoval na Verdiho Donovi Carlosovi aj Falstaffovi, ale k Traviate si vraj našiel vzťah až teraz. "Odkláňam sa od bombastických diel a priťahuje ma komorná hudba, ktorá je viac o výpovedi duše. Dielo Traviata som si teraz zaľúbil,“ vyznal sa dokonca po slovensky. Pripomenul, že hoci Verdi má väčšinou mužských hrdinov, v tejto opere sa zameriava na ženskú postavu. "To mi pripomenulo Leoša Janáčka, preto som sa chcel zamerať na komorný príbeh troch hlavných hrdinov – Violetty, Alfreda, čo sa do nej zamiluje, a otca, ktorý syna odhovára od nápadu žiť s kurtizánou.“
Foto: Marek Olbrzymek
Tučná Fanny neuspela
La traviata mala premiéru v marci 1853 v benátskom divadle La Fenice a u meštianskeho publika vyvolala škandál. Diváci neakceptovali samotnú tému, zdalo sa im provokatívne vidieť sa na javisku ako v zrkadle a ešte v súčasných kostýmoch. Rozčuľovala ich aj prítomnosť kurtizány, ktorá je zobrazená ako kladná postava. K neúspechu prvého predvedenia prispela aj hlavná predstaviteľka krásnej kurtizány Violetty, trpiacej tuberkulózou – hrala ju korpulentná dáma Fanny Salvini-Donatelli. Už o rok neskôr, keď Traviatu uviedli v inom benátskom divadle – San Benedetto sa opera stretla s triumfálnym úspechom.
Taliansky režisér Catalano sa teraz sústredil na tri hlavné postavy a ich pocity, ktoré podľa neho najlepšie vyznejú v minimalistickom priestore – práve pocity ho majú zaplniť. Ústrednú postavu Violetty vidí ako ženu, ktorá predáva fragmenty svojej tváre. Každý by ju chcel mať celú len pre seba, no ona dá každému zo seba len fragment, až sa celá rozdá. Obnoviť celistvosť je ťažké, kurtizána Violetta zomiera na tuberkulózu. Symbolicky je to stvárnené pomocou fotografií.
Foto: Marek Olbrzymek
Aj pre samotného skladateľa Verdiho bola románová predloha mimoriadna. Intenzívne vnímal autentickosť príbehu, ktorý bol do veľkej miery autobiografický – spisovateľ Alexandre Dumas mladší (1824–1895) si v tomto lyrickom texte spomína na svoju krásnu priateľku Marie Duplessis, reálnu postavu. Scénu vytvoril Emanuele Sinisi, kostýmy Ilaria Ariemmes, svetelný dizajn Fiammetta Baldiserri a pod videoartom sú podpísaní Samuel Spišák a Marek Moučka.
