Potešili ste sa úlohe v novom naštudovaní opery La traviata?
Moja postava je Giorgio Germont a nie je pre mňa nová, bola to jedna z mojich prvých rolí, keď som bol mladší sólista. Presnejšie, keď som sa do nej prespieval z menšej roly baróna Douphola. Ako Giorgia Germonta ma ešte stále, vďakabohu, musia robiť starším, čo ma teší. Pritom mám už nejaké šediny, ale asi to na javisko nestačí – to je celkom fajn.
Ako sa vám pozdáva spolupráca s mladým talianskym režisérom Robertom Catalanom?
Predstavenia La traviaty často bývajú klišéovité, úsporné v pohybe, no režisér Catalano si v tejto opere predstavuje väčšiu rozpohybovanosť. A to aj vtedy, keď by sme my speváci radšej stáli alebo sa hýbali len málo, aby sa nám lepšie spievalo. Spočiatku sa mi zdalo pohybu až priveľa, ale keď nám to ukázal, bolo to dobré. Pohybom vyjadroval aj emócie postáv.
Azda tam robíte saltá?
To nie, až tak ďaleko nešiel. Ale pre operného speváka urobí veľa, ak má trebárs obiehať stôl – to už sa prejaví na speve, je to oveľa komplikovanejšie ako len stáť. Keď nám to však sám ukázal, hoci party nespieval, len ich recitoval či imitoval, vyzeralo to veľmi dobre a presvedčil nás.
Je La traviata vaša obľúbená opera?
Kedysi som ju asi spievaval akosi ľahšie, možno aj preto, že som prešiel do dramatickejšieho repertoára. Raz som napríklad zaskakoval v pražskom Národnom divadle. Na obed mi zavolali, či môžem večer spievať predstavenie. Pamätám si, že som bol práve na nákupe a povedal som: len ho vyložím a môžem cestovať do Prahy. Mám rád spontánnosť a adrenalín, ktoré opera prináša, no kedysi akoby to bolo jednoduchšie. Opera si vyžaduje úsilie, treba byť stále „vo švungu“. Pre pandémiu sme mali dosť dlhú pauzu. V minulej sezóne sme stihli Rusalku, no premiéru Aidy sme museli odkladať.
V ktorých operných tituloch vás teraz návštevníci SND môžu vidieť?
Dvanásteho a štrnásteho novembra by som mal spievať Toscu, teraz najbližšie 30. októbra budem, ak Pánboh dá a všetci budeme zdraví, v druhej premiére La traviaty, a v tejto sezóne ma čaká ešte Čert a Káča a Lucia di Lammermoor. Veľmi sa na to teším, hlavne, aby prišli diváci a mali sme pre koho spievať, vtedy je to super. Potrebujeme spätnú väzbu a sme vždy radi, keď je hľadisko plné.
