Podľa jeho scenára vlani vznikol film Otec s Anthonym Hopkinsom v hlavnej úlohe, za ktorý Hopkins získal Oscara a Zeller, ktorý film aj sám režíroval, si odniesol cenu za adaptovaný scenár. V Bratislave už diváci mohli zhliadnuť aj ďalšiu Zellerovu hru, a to Pravdu v Divadle P. O. Hviezdoslava.
Činohra SND sa teraz rozhodla inscenovať hru Matka v réžii Sone Ferancovej. Dramaturgička Miriam Kičiňová o tomto intímnom príbehu hovorí: „Anne, Pierre, Nicolas a Sára sú modelovou rodinou, cez ktorú nám Florian Zeller sprostredkúva zážitok trieštiacej sa duše v rozpadajúcom sa manželstve. Zachytáva rozpady vzťahov, tých najintímnejších a najbližších, kde je krehká hranica od lásky k zraneniu.“ Režisérka Ferancová priznala, že do Zellerových hier sa zaľúbila. Jeho hry považuje za zjavenie a divadelný zázrak, pretože vzbudzujú silné emócie. Sama pri čítaní scenára, ktorý nie je len o materstve, ale aj o ženstve a kríze ženstva stredného veku, vraj väčšinu času plakala. „Autor je geniálny, hru napísal s až matematickou presnosťou, je o všemožných problémoch v rodine, o trinástych komnatách matiek, ale je aj o synoch, otcoch a dcérach.“
Foto: Jakub Guly
Matku v hre stvárňuje Zuzana Fialová, jej manžela Ľuboš Kostelný, syna, čo odišiel z hniezda, hrá Dávid Hartl a jeho priateľku Elodie Anežka Petrová. Kostýmy a zdanlivo jednoduchú, minimalistickú scénu navrhol Georges Vafias. „Hra sa odohráva v obývačke bežnej rodiny. Chcel som vytvoriť priestor, ktorý má v hlave hlavná hrdinka. Matka je základ, od ktorého sa odvíja rodina. Takže priestor ju obklopuje a zároveň aj väzní, je to priestor pre všetky jej sny, ktoré sa nedočkajú záveru,“ povedal Vafias. V hre, kde je veľa repetitívnych scén, je dôležitý aj pohyb. Ten mala na starosti Renata Ptačin: „Ďakujem hercom, že boli ochotní prijať aj bláznivé nápady.“
Zuzana Fialová označila text hry za nenaučiteľný, lebo je lineárny: „Podozrievam autora, že je výborným pozorovateľom banálneho rodinného života. Vnímavý divák pochopí obrovské posolstvo tejto hry, ktorá nikoho neobviňuje. Vinníkom nie je matka, otec ani syn, ale samotná situácia, do ktorej sa matka po odchode syna z domu dostáva. Naša spoločnosť nevie, čo s týmito neviditeľnými, hlboko frustrovanými ženami. Som rada, že som sa stala hlasom týchto žien.“ Ľuboša Kostelného, predstaviteľa Otca, zaujímalo, či je francúzska a slovenská matka rovnaká a sám si odpovedal, že áno: „Zeller vytvoril unifikovanú matku, vystihol jadro problému.“ Dávid Hartl (Syn) si myslí, že hru precítia všetky generácie. Napĺňa sa tak túžba autora Floriana Zellera, ktorý povedal: "Pre mňa ako autora je dôležité, aby si ktokoľvek, kto opustí hľadisko, povedal: Toto je môj príbeh!“
