Vylieči príchod mesiáša tanečný mor?

Ponížení a krvilační je moderná činohra so živou elektronickou hudbou autorky Alžbety Vrzguly a zároveň nová inscenácia v repertoári mladého divadla Uhol_92. Do bratislavskej A4 - priestoru súčasnej kultúry pozývajú 30. novembra.

15.11.2021 07:00
Ponizeni-a-krvilacni Premiera Foto:
Inscenácia Ponížení a krvilační nadväzuje na udalosti zo 16. storočia, no odohráva sa v súčasnosti.
debata

Odrazovým ideovým mostíkom je kniha Stefana Zweiga Svedomie proti násiliu. Biografický román analyzuje, ako a či možno čeliť diktatúre, v prípade románu fanatickej teokracii nastolenej v 16. storočí Kalvínom. Jeho odporcom bol mysliteľ Castellio, dnes považovaný za jedného z otcov humanizmu. Motívom hry je odvaha jednotlivca vzoprieť sa slonej sile. Autorka sa pýta, za akých okolností je človek ochotný vzdať sa slobody, demokracie a nasledovať vodcu, ktorý ponúka riešenia a dovoľuje mase zriecť sa vlastnej zodpovednosti.

Inscenácia dramaturgicky nasleduje základný konflikt Zweigovho románu, no dej je zasadený do súčasnosti. Hlavnou otázkou, ktorou na diváka apeluje, je, prečo sú ľudia ochotní uveriť niekomu, kto im sľubuje východiská z ich problémov. Vrzgula si na otázku odpovedá kvetnato, analyzuje rôznorodé dôvody frustrácie či zmätku a analogicky nadväzuje aj na súčasné spoločenské dianie. Napríklad aj na trend veriť hoaxom a dezinformáciám šíreným silnými jednotlivcami, ktorí strhávajú na svoju stranu masy po celom svete.

„Zaujímavou inšpiráciou bol tanečný mor. Vyskytol sa v 16. storočí v Taliansku, keď v istom časovom rozpätí zaznamenali mnoho ľudí, ktorí sa bez dôvodu prejavovali zvláštnym pohybom podobným tancu. Ľudia nevedeli ovládať svoje telo, odpadávali od únavy. Interpretuje sa to rôzne, dôvodom mohla byť pšenica, v ktorej mohli byť halucinogénne huby,“ hovorí Alžbeta Vrzgula. O masovej hystérii však rešeršovala ďalej a jedným z jej prejavov bola aj epidémia smiechu, ktorá sa šírila v afrických dievčenských školách. Napokon bol hysterický smiech dievčat dôsledkom kolonializmu. Dievčatá začali vyučovať západným spôsobom a šok s exotickou kultúrou a myslením spôsobil mladým Afričankám nechcený efekt revolty šialeným smiechom, ktorý nedokázali samy ovládať.

„Postavy inscenácie sú návštevníkmi techno klubu, kde sa strácajú v tme, vstupujú do svojej hĺbky, kde nachádzajú a dolujú všetky svoje pochybnosti, krivdy a nedostatky sveta. A do tejto ich tanečnej revolty prichádza samozvaný mesiáš. Otázka je, ako na to zareagujú,“ uzatvára režisérka predstavenia Alžbeta Vrzgula.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #A4 – priestor súčasnej kultúry