Armin Petras sa vo svojej adaptácii sústredil na sedem hlavných postáv balansujúcich na neistej pôde vzťahov. Monumentálny príbeh zredukovaním nestráca, ale naopak získava unikátnu intímnu atmosféru.
Na javisku dominuje tragický kolotoč vzťahov hľadajúcich lásku a životné šťastie v súčasnom spracovaní. Petras presunul dej príbehu z 19. storočia do súčasnosti. Striedaním epických a dramatických situácií, monológov a dialógov tak vytvoril svieži, dynamický jazyk súčasných ľudí.
Adaptácia zobrazuje štyri vzťahy, štyri rôzne podoby lásky, nenávisti, vášne, závislosti a zotrvačnosti.
Anna túžiaca po láske uteká z nenaplneného manželstva do náručia Vronského. Kvôli láske dokonca opúšťa aj svojho syna. Zo silného opojenia vášňou čoskoro vytriezvie a začne ju prenasledovať bolesť neliečiteľná morfiom. Štefan svojimi neverami spôsobuje Dáši utrpenie, ale tá nenachádza silu a dostatok sebavedomia, aby ho opustila. Mladá Kitty milovala Vronského, ale ten ju zranil. Stále pochybujúci Levin miluje Kitty, ktorá zranila zase jeho. Napokon Kitty nachádza v mohutnom Levinovom náručí ochranu a lásku, akú zaslepená Vronským pred tým nepotrebovala.
Čítajte viac Recenzia: Anna Karenina bez gýča aj bez pointy
Režisér Marián Amsler približuje svoju režijnú koncepciu a výber scénického priestoru, kde sa príbehy odohrávajú. Tým je vlaková stanica ako metafora života a snaženia nájsť si tú správnu cestu. „V režijnej koncepcii sa priestorové riešenie inscenácie minimalizuje na štylizovaný javiskový priestor fragmentu priečelia vlakovej stanice Moskovská v Petrohrade. Stanica je tu ako symbol cesty, príchodov, odchodov, prestupnej stanice, miesta, kde všetko začína a tragicky končí. Sedem postáv rozpráva, miluje, filozofuje, nenávidí, pije, podvádza, rozpráva, miluje a tak ďalej. Okolo prechádzajú vlaky. Je neskoro nastúpiť? Je priskoro vystúpiť?“
Čítajte viac Divadlá hrajú, na scéne sú Bedári
Armin Petras (1964) je významný nemecký režisér a dramatik známy predovšetkým adaptáciami klasických diel, do ktorých vkladá silnú režijnú interpretáciu. Je držiteľom mnohých ocenení za autorskú i režijnú tvorbu. Je jedným z najvyhľadávanejších súčasných autorov v spracovaní veľkých románov a iných významných diel (napr. Anna Karenina, Plechový bubienok, Návšteva starej dámy, Matka Guráž a jej deti a pod.). Petrasova dramatizácia Anny Kareniny bola prvýkrát uvedená v berlínskom Gorki Theater v roku 2008 a nominovali ju na cenu Friedrich-Luft-Preis.
