Boli ste s hraním v Istropolise od začiatku nadšení?
V Istropolise sme sporadicky účinkovali už od roku 1981. Naše prvé vystúpenie na Poetickej lýre 1981 dokonca zaznamenala aj Slovenská televízia. Na jar v roku 1989 sme sa radi natrvalo presťahovali do Malej sály ROH, kde sme v už v septembri uviedli javiskový príbeh o Jankovi Melkovičovi, a najmä o dobe, čo sme spolu žili, Vygumuj a napíš. Naše divadlo na Škultétyho ulici sme si obľúbili nielen my, ale hlavne naši diváci – nikdy sme nezažili nevypredané predstavenie.
Prispôsobovali ste si priestor, ktorý bol určený divadlu?
Samozrejme. S našimi výtvarníkmi Alexom Mlynárčikom a neskôr so Sveťom Mydlom sme museli vynaložiť veľa úsilia (i peňazí) na to, aby sa z mramorovej sály stalo divadlo podľa našich a diváckych predstáv. Na našej scéne v Istropolise sme pobudli do roku 2015. A boli by sme tam – a radi – aj doteraz, keby prejavili spoločný záujem aj vlastníci budovy odborári…
Čítajte viac Istropolis: ako sa z Domu odborov stal dom duchov
Páčila sa vám budova Istropolisu ako taká? Nakoľko ste ju celú poznali?
V Istropolise sme si vyskúšali všetky tri scény: veľkú sálu, Teátro i malú detskú sálu, kde sme pobudli 21 rokov, uviedli sme tam približne štyridsať mojich hier. Budova je krásnym architektonickým dielom. No potrebovala na existenciu a prevádzku primeranú starostlivosť, teda veľa prostriedkov, a hlavne kultivovaného majiteľa. Stalo sa, čo sa dalo čakať: budova pod patronátom odborárov začala (najmä po odchode kultúrneho manažmentu) prudko a po každej stránke upadať.
Čítajte viac Tlak na zachovanie Istropolisu sa stupňuje. Jeho zbúranie znamená stratu historickej pamäte, tvrdí komisia
Ako by ste sa cítili v koži architekta, ktorému búrajú budovu, za ktorú bol v profesii vážený?
Bolestivo, trpko a smutno. Ako keď sa rozvášnený dav rozhodne zvaliť sochu.
