Venuje sa však aj kostýmovej tvorbe, televíznej a filmovej scénografii, architektúre, dizajnu či paradivadelným akciám, výstavám a eventom. Vytvoril umelecky kvalitné scénografie, a to v európskom i vo svetovom kontexte.
Na scéne je to desaťboj
Jozef Ciller ako žiak Ladislava Vychodila sa hlási ku koncepcii divadla, ktorá za oporný bod predstavenia považuje herca. Jeho scénografické myslenie sa však zakladá najmä na neustálom hľadaní metaforickej, dynamickej a akčnej podoby výsledného tvaru. Scénografiu považuje za „intelektuálny, výtvarný a divadelný desaťboj, v ktorom sa stretáva literatúra s dramaturgickým rozpitvaním a režijnou koncepciou, kde do hry vstupuje architektúra, dizajn, svetlo, kostým, skice, model, technické a výrobné nákresy, dielenská realizácia“…
Čítajte viac Kam na rande na Valentína? Do divadla
Konvenčná a schematická scénografia 50. i 60. rokov, založená na dekoráciách a prázdnej estetizácii, a poučenie modernou v divadelnom, vo výtvarnom, v literárnom umení, vo filozofii či v architektúre, priviedli Cillera k chápaniu scénografie ako znaku, ktorého význam ovplyvňuje konanie herca v konkrétnej scénickej – hereckej akcii, a aj diváci. Scénografické prostriedky sú pre neho iba nástrojom interpretácie témy, a aj preto je jeho tvorba veľmi otvorená fantázii, kontrapunktickým nadstavbám a netradičným postupom – pracuje s náznakom, so štylizáciou, s autenticitou, médiami, s historickým i reálnym nábytkom, s grafikou, prírodnými materiálmi. Prepája „kukátkový“ priestor s hľadiskom či s mimodivadelným priestorom, mimoriadne rád pracuje aj v nedivadelných priestoroch atď. Scénografia v jeho vnímaní musí mať svoj príbeh, logiku aj poetiku.
Javisku dodá funkčnosť aj mágiu
Cillerovi vždy ide o najvyšší etický zmysel scénografie, jej maximálnu divadelnú funkčnosť a filozofiu ekológie – v zmysle chápania scénického a divadelného priestoru, ako ho nájdeme napríklad u Adolpha Appiu, Gordona Craiga, Josepha Furttenbacha, Petra Brooka, Jerzyho Grotowského a i. Vytvára priestorové vzťahy, ktoré nerekonštruujú žiadnu mimoumeleckú realitu, ale sú imaginatívne a občas až magické, metaforické, symbolické a niekedy dokonca vizionárske. A najmä sugestívne javiskovou atmosférou a postojom k téme. Jeho hlavnými scénografickými témami sú stolička, dvere, dosky, drapéria, reálny nábytok a svetlo či farba.
Osudovým režisérom je pre neho Ľubomír Vajdička, s ktorým vytvoril takmer polovicu svojich divadelných scénografií doma i v zahraničí. Spolupracoval tiež s mnohými renomovanými režisérmi ako Ivan Petrovický, Zdeněk Pospíšil, Peter Scherhaufer, Roman Polák, Jozef Bednárik, Juraj Nvota, Martin Huba, Marián Chudovský, Ivan Rajmont, Jiří Menzel, Ivan Balaďa a i. Materským divadlom mu vyše päťdesiat rokov bolo Slovenské komorné divadlo v Martine (od 1967), v roku 1990 sa stal interným pedagógom divadelnej a scénografickej tvorby na VŠMU v Bratislave a v tom istom roku aj vedúcim katedry scénografie (do roku 2008).
Čítajte viac Recenzia: Herakles mal problémy s hnevom, Perseus zabil vlastného deda
Jozef Ciller vytvoril pozoruhodné scénografie vysokej výtvarnej, estetickej a umeleckej kvality. Vytváral ich nielen v javiskovom a divadelnom priestore martinského Národného domu, ale aj v klubových priestoroch divadla, vo foyeri atď. a v iných divadlách doma a v zahraničí. Pracoval s divadlami vo Viedni, v Regensburgu, Krakove, Opole, vo Varšave, v Tallinne, Kyjeve, Záhrebe, Rijeke, Dubrovníku, Tampere, Ellwangene atď. Scénografickú tvorbu vystavoval vo vyše 20 krajinách sveta, napríklad vo Fínsku, v Grécku, Rusku, vo Francúzsku, v Nemecku, vo Veľkej Británii, v Rakúsku, Poľsku, Španielsku, Srbsku atď.
Je nositeľom mnohých domácich i medzinárodných ocenení ako Medzinárodné trienále scénografie a kostýmového výtvarníctva Nový Sad Srbsko (1975), Cena belgického ministra kultúry na festivale De la Gente (1977), Cena Slovenského literárneho fondu, dve Zlaté medaily (1975, 1983) a jedna Strieborná medaila (1987) na Pražskom Quadriennale, Cena The Guardian Critics Choise Edinburgh (1991), Divadelné ocenenia sezóny DOSKY (2000, 2005, 2010, 2012), Cena predsedu Národnej rady Slovenskej republiky za celoživotné dielo (2007), Cena za celoživotné dielo Literárneho fondu (2008), Cena Ministra kultúry SR za celoživotné dielo (2017), Krištáľové krídlo – mimoriadna cena (2019) a iné.
