„Inscenácia by mohla byť správou o stave spoločnosti – kam sme sa za 30 rokov od revolúcie dostali, vo vnímaní človeka, slobody a hodnôt, uprostred ktorých fungujeme,“ hovorí režisér Svetozár Sprušanský.
Správa o stave spoločnosti
Hrozivý rozpor medzi snami či ideálmi a drsnou realitou navodzuje už prostredie, v ktorom sa inscenácia odohráva. Hra o mladých a pre mladých sa odvíja v priestoroch bývalej kotolne v podzemí bratislavskej fakulty architektúry. Chladný betón, kov a ošumelé kachlice ostro kontrastujú so všetkými horúcimi citmi a emóciami, ktoré prežívajú nielen postavy na javisku, ale aj mnohí diváci v sále.
Trojicu tínedžerov, ktorí sa rozhodli vziať si život, stvárňujú v predstavení Vladislav Plevčík, Michal Candrák a Petra Dubayová. Autorkou scény je študentka Fakulty architektúry a dizajnu STU Karolína Bujdáková.
Hra provokuje už svojou témou: ako intenzívne mladí ľudia vnímajú bezútešnosť reality, ktorá ich obklopuje. Provokuje aj skutkom, ktorý chcú vykonať. Čo ich k takémuto rozhodnutiu doviedlo? Myslia to naozaj vážne alebo je to pre nich len hra?
„Svet, v ktorom žijú je krutý, chladný, surový. Svet bez skutočných hodnôt a autorít, o ktoré by sa mohli oprieť. Je to svet preplnený vymyslenou realitou médií, pragmatizmom a cynizmom,“ približuje režisér.
Čítajte aj Recenzia: Sex pre pokročilých necháva manželské problémy dýchať
Rumunský autor Radu Macrinici postavil Elektrického anjela na prvkoch absurdnosti, v duchu svojho krajana Ionesca, svetoznámeho absurdného dramatika. Inscenácia spája drsnosť s humorom (hoci absurdným) a aj so shakespearovskou poetikou v postave Anjela. Z anjela strážneho, v ktorého ako deti veríme, sa ľahko môže stať anjel smrti, keď narazíme na neľútostný dospelý svet. Ešte stále nám do ucha šepká básne (tento má rád Pedra Calderóna de la Barcu – Život je sen), ale práve, keď by vás mal chrániť, odbehne si kamsi na kávu.
Pozrite si snímky z hry Elektrický anjel, ktorá šokuje a mrazí.
Intenzívny pocit prázdnoty je len prirodzenou reakciou na svet, v ktorom chýbajú autority – politické, náboženské, morálne, právne a aj vzťahy medzi rodičmi a deťmi sú narušené, chýba im autenticita. K tomu všetkému mladých ľudí pohlcuje mediálna sféra, ktorá ich dokáže veľmi silno ovplyvniť. Aj tento moment zaujíma v inscenácii Elektrický anjel významné miesto: dvaja mladíci a ich kamarátka pred spáchaním svojho strašného činu sledujú televízne spravodajstvo plné absurdít.
Čítajte aj Lucia Vráblicová: Herečka, čo sa rada spotvorí
Svet plný absurdít
Na tejto časti predstavenia sa podieľala televízia TA3, a tak skutočný televízny moderátor a redaktori vstupujú z obrazovky v hotelovej izbe priamo do deja. Kto by sa už nedokázal vcítiť do prežívania mladej generácie? Pri sledovaní fiktívneho „spravodajstva“ nás zamrazí, keď zrazu vidíme veci, s akými sa stretávame denne, dovedené do absurdnosti v celej ich obludnosti. Prokurátora, čo nájde zločinca, aj keby nič nespáchal. Politika, ktorý sa nezastaví pred ničím, len aby si upevnil svoju moc. Pobláznených demonštrantov na námestí. Kňaza, čo straší hriechom a vinou. Lenže, čím sa previnili títo traja mladí? Je hriechom už len narodiť sa do tohto sveta? Ako žiť a prežiť obludnosť tejto pseudoreality?
Spolupráca medzi Divadlom Nová scéna a televíziou TA3 silno zapôsobila aj na televízneho moderátora Alfonza Šurana.
„Je to niečo, s čím sa v reálnom spravodajstve, dúfam, ani nestretneme. Aj keď človeka to núti premýšľať, aký je dosah správ, ktoré oznamujeme. Aký obrovský vplyv na spoločnosť a jednotlivca majú – a to bol pre mňa veľmi silný zážitok,“ priznáva moderátor. Hra nám podľa neho tiež pripomína, ako sa cez pandémiu z našich životov vytratila kultúra komunikácie a ľudskosť. Nahradila ju vulgarita, krutosť a povrchnosť. Dokážeme to ešte zvrátiť? pýta sa.
Foto: Dalibor Krupka
Elektrický anjel je silná hra nielen pre mladých. Ak máte doma mladého dospelého, vaše kroky povedú čo najskôr domov, aby ste sa ubezpečili, že hoci nemôžete vedieť, čo sa mu odohráva v hlave, aspoň je ešte stále tu.
