Na znak podpory a solidarity s trpiacim ukrajinským národom odznela na úvod ukrajinská hymna v podaní operného zboru SND. Prvú reprízu nového rodinného titulu uvedú už dnes o 19. h a divadlo v rámci školských prázdnin ponúka vstupenky pre deti a študentov na toto predstavenie so zľavou 50 percent. Bez ohľadu na výhodnú cenu je to inscenácia, ktorú by si diváci – či už detskí, alebo dospelí – nemali nechať ujsť.
Lahôdka pre oči aj uši
Optimisticky ladená opera Antonína Dvořáka sa na dosky SND vracia po vyše štyridsiatich rokoch. Riaditeľ opery Lubor Cukr na tlačovke pred premiérou vyjadril radosť, že po všetkých komplikáciách spojených s covidom a po dvoch rokoch príprav sa túto Dvořákovu lahôdku konečne podarilo uviesť.
Navyše vo skvelom obsadení: v úlohe jazyčnice Káče sa alternujú Katarína Flórová, Monika Fabiánová a Jarmila Balážová, Čerta Marbuela stvárňujú Daniel Čapkovič, Gustáv Beláček a Michal Onufer. Káčinu mamu spievajú Jitka Sapara-Fischerová a Denisa Šlepkovská, ako Kňažnú môžeme obdivovať Jolanu Fogašovú, Evu Hornyákovú či Katarínu Juhásovú-Štúrovú, Luciferom bude Jozef Benci a Peter Mikuláš. Aj Ovčáka Jirku, ktorý bude Káču zachraňovať, stvárňuje výborná trojica: Tomáš Juhás, Peter Račko a Ondrej Šaling. V rozprávke podľa Boženy Němcovej vystupuje aj Čert vrátny, Čert strážny, Komorná, Maršálek, Muzikant a Správca.
Foto: Marek Olbrzymek
Okrem spevu však diváci uvidia (v pekle) aj tanečníkov, akrobatov a parkuristov! Réžiu tohto rozprávkového diela má totiž pod palcom mladá, nápaditá režisérka Zuzana Fischer, ktorá nemá ešte ani tridsať rokov. Študovala v Brne na Janáčkovej akadémii múzických umení a pochádza z hudobníckej rodiny – jej mamou je sólistka Jitka Sapara-Fischerová (teraz účinkuje ako Káčina mama) a otcom operný režisér Miroslav Fischer. Hoci Zuzana Fischer už režírovala predstavenia v Banskej Bystrici či v Českých Budějoviciach, Čert a Káča v SND sú jej prvou réžiou na naozaj veľkom javisku. A to veľmi vydarenou – jej opera je skutočným spektáklom plným dynamiky, vzruchu, pohybu i morálneho posolstva. Režisérka chcela priniesť veľa farieb v hudbe, veľa akcie a mnoho krásy na javisku, a to sa jej aj podarilo.
Pozrite si dizajnové peklo s Luciferom a čertovskými akrobatmi
Saltá aj akrobati
Ako na tlačovke podotkol dramaturg Jozef Červenka, Dvořák je u nášho publika veľmi obľúbený. Hoci na rozdiel od známejšej Rusalky sa opera Čert a Káča súčasťou bežného svetového repertoáru nikdy nestala, v Česku a na Slovensku dodnes patrí k Dvořákovým najobľúbenejším operám. V SND ju prvýkrát uviedli v apríli 1921, potom znova v rokoch 1925, 1929, 1942, 1947, 1955, 1965 a naposledy v júni 1981, no až doteraz ju u nás nerežírovala žena.
Dirigent Branko Ladič doplnil, že ide o nádherné dielo, ktoré má švih. Skladateľ operu komponoval na sklonku života (zomrel päť rokov po premiére) od mája 1898 do konca februára 1899, premiéra v Prahe sa uskutočnila 23. novembra 1899 a stretla sa s veľkým úspechom u publika i veľkej časti kritiky. Sám Dvořák písal svojmu priateľovi Aloisovi Glöblovi pár dní po premiére: „Opera šla znamenitě, jak sólisté, sbory i orkestr dělali svou věc s nadšením, takže mám z toho velikou radost a kdybych dnes ještě měl text, dal bych se s chutí do práce.“
Podľa dirigenta Ladiča sa Dvořák našiel vo svete zhudobnených rozprávok: „Skvelá partitúra priam provokuje k hravému hraniu, takúto rozprávku dnes potrebujeme, je to komický pendant Rusalky.“ Dodal ešte, že v opere s grotesknými motívmi vidieť skúsenú ruku skladateľa i dramatika. Námet je komický – veselá ľudová rozprávka o drzej Káče, ktorej sa boja aj čerti – s dobrým koncom i poučením. Režisérka Zuzana Fischer pripomenula, že v každej rozprávke sa dá nájsť viac liniek a jej tím rozpracoval aj linku Kňažnej, ktorá sa zle správa voči poddaným.
Tú stvárnila Jolana Fogašová a o postave povedala: „Oproti Kňažnej z Rusalky má táto Kňažná osemstranovú áriu. Na začiatku je to prísna šľachtičná, ktorá vykorisťuje ľud, no prejde prerodom, uvedomí si, že ak bude v zle pokračovať, pôjde do pekla, a napokon sa polepší. Kňažná prináša do deja eleganciu a autoritu, je to veľmi zaujímavá postava – aj spevácky. Akoby sa Dvořák nevedel rozhodnúť, či to píše pre mezosoprán, alebo dramatický soprán, nie je to ľahké spievanie.“
Foto: Marek Olbrzymek
Každé dejstvo rozprávky sa odohráva v inom prostredí – začína sa v krčme, kde drzú Káču nikto nechce vyzvať do tanca a ona by tancovala aj s čertom. Čoskoro sa jej želanie splní, keď sa zjaví tajomný, elegantný Marbuel. Ten sa kostýmom aj farebne vymyká z ostatnej spoločnosti – Fischerovej spolužiak David Janoušek ho obliekol do červeného obleku, kým Káča má širokú kvetovanú sukňu a na hlave obrovskú mašľu, podobne ako jej matka.
Čert Marbuel síce prišiel zobrať do pekla zlú Kňažnú, no žartuje s Káčou a sľubuje jej červený zámok. Káča mu najskôr skočí na lep, no keď zistí, že ju vzal do pekla, začne mu nadávať – až sa jej zľakne celé peklo aj s Luciferom. Peklo, kde sa odohráva druhé dejstvo, však nie je démonické a čerti (tancujú vo fantastických kostýmoch, Lucifer v ohnivom plášti má namiesto rohov parohy) nevyvolávajú hrôzu. Pre režisérku Zuzanu Fischer je peklo podľa jej slov dizajnová záležitosť, kde s radosťou využila industriálne svietenie – zo stropu visia žiarovky a na kruhu vyrážajú dych dve pekelne dobré akrobatky v čiernom. Potom sa zhora spustia dlhočizné červené šály a na nich šantia ďalší čerti či čertice. V poslednom dejstve sa na zámku tancuje polonéza a Ovčák Jirka prekabáti Čerta a s pomocou Káče zachráni aj polepšenú Kňažnú. Unikla tak peklu. Keby sa tak nekončili len rozprávky.
