Šéfka Činohry Miriam Kičiňová privítala, že režisér Ján Luterán prišiel s návrhom inscenovať práve túto Pintérovu hru. Hoci vznikla už pred 12 rokmi, je aktuálna aj tým, že po covidovom období ponúka pohľad cez pootvorené dvere do domácností a ukazuje, čo sa tam počas pandémie dialo a ako sa spoločnosť radikalizuje.
Dedina sa mení
Tvorcovia nás zavedú na maďarskú dedinu, kde žijú Irena (Monika Hilmerová) a Attila (Alexander Bárta) a už päť rokov sa pokúšajú o dieťa. Hra sa začína scénou, kde im lekár (Richard Stanke) oznámi, že Irene museli vyoperovať maternicu a vlastné deti teda nikdy mať nebude. Je tu ešte možnosť adopcie, ktorej sa Attila bráni. Irena ho však presvedčí, aby nečakali ďalšie dva roky na bábätko, ale hneď si z detského domova adoptovali dve dospievajúce dievčatá – Rózsu prezývanú Špina a jej kamarátku Anitu. Po počiatočnej nevraživosti zo strany ostatných dedinčanov si postupne všetci na dievčatá zvyknú, hoci ani samotní rodičia nedelia lásku medzi osvojené dcéry rovným dielom. Kým Rómka Anita (Janka Balková) si ľudí získa svojou milotou, obľúbiť si Rózsu (Anežka Petrová) so škaredými zubami je ťažšie – pre dedinu i rodičov. Režisér Ján Luterán skúma tému, čo sa stane, keď človek zažije toľko nelásky. S dievčatami z detského domova prichádza do dovtedy čistej, baladickej dediny zlo, čo sa prejaví na všetkých desiatich postavách hry.
Čítajte aj Poslednýkrát Za hranicami hriechu
Napríklad Emil Horváth stvárňuje postavu Bandiho Šuleka, sedemdesiatnika, ktorý hrá v dedinskom súbore divadlo. Pekárovi Attilovi, ktorý ochotnícky súbor vo voľnom čase režíruje, radí, nech si adoptujú dieťa, ale s podmienkou, že nebude rómske – žiadny Róm totiž v dedine nikdy nebol. Horváth na tlačovke pred premiérou povedal, že sa narodil po vojne a odvtedy pozoruje, ako má spoločnosť stále problém s inakosťou. „Hra je pre mňa súčasná v tom, že máme tendenciu ľudí škatuľkovať.“ Spolu s Vladimírom Obšilom, ktorý hrá roľníka Paliho Kováča, vytvoril dvojicu prinášajúcu do hry aj humor. Podobne s humorom povedal: „Najskôr som sa zhrozil, že ako čerstvý penzista budem po prvýkrát hrať penzistu. Ako to urobím?“ Ocenil, že ani jedna postava v hre nie je jednofarebná.
Foto: Robert Tappert
Irene v podaní Moniky Hilmerovej sa najskôr ľutuje nešťastnú Rózsu, ktorej sa ostatné deti v domove vysmievajú, a adoptuje si ju. Neskôr sa s ňou nedokáže zblížiť, je jej bližšia nežnejšia Anita a nevidí ani jej prešľapy, keď napríklad v autobuse ukradne peňaženku chromej dedinčanke (Ivana Kuxová, ktorá sa po šiestich rokoch vracia do SND).
Čítajte aj Činohra SND odohrá inscenáciu Láskavé bohyne na pomoc Ukrajine
Anita sa v detskom domove naučila dokonale klamať, čo neustále využíva a všetci jej odpustia, hoci Rózsa nekompromisne poukazuje na jej chyby. Napokon obe dievčatá, hoci každá sa prejavuje inak, sklamú rodičov i dedinu. S ich príchodom sa všetci menia, dedina sa rozháda, ochotníci vylúčia jedného zo svojich členov, Bélu, ktorý by tiež rád režíroval.
Ondrej Kovaľ o tejto svojej postave povedal: "Béla má v dedine všetko, ale potrebuje svoju zášť premeniť na aktivitu. Keď sa mu to nedarí a ostatní odmietnu jeho hru Chrobáky, v ktorej majú hrať hovnivála a voš, on svoje zverstvá chce zvaliť na niekoho iného, mladšieho a slabšieho. Podvádza svoju invalidnú ženu s Rózsou zvanou Špina.
Foto: Robert Tappert
Baladické tóny
Motív dedinského ochotníckeho súboru dáva priestor na ešte hlbšie rozkrytie charakterov. Režisér Luterán pripomenul, že princíp divadla v divadle je tiež prejavom autorovho humoru. Pintér tu totiž nechá Attilu režírovať hru o partnerkinom trápení a ešte aj vyhrá divadelnú cenu Zlatý reflektor.
Francúzska divadelníčka (Gabriela Dzuríková) ho nadšene pozýva na festival do Štrasburgu. Hudbu do predstavenia skomponovali Adam Ilyas Kuruc a Daniel Fischer. Práve na spojenie s hudbou bola zvedavá prekladateľka hry Gertrud Mária Korpič: „Béla Pintér si totiž vytvoril vlastný jazyk, ktorý je úzko spojený s inscenáciou. Jeho reč je spevavá a Daniel Fischer do hry prirodzene zakomponoval baladu.“
Čítajte aj V SND našli Micka Jaggera. Roba Rotha
V priebehu hry si baladicky pospevuje nielen gynekológ oznamujúci Attilovi a Irene, že nebudú mať deti, ale aj Irena ako ochotnícka herečka v Attilovom predstavení či Dzuríková v úlohe vychovávateľky, keď pár odhovára od adopcie. Keď prekladateľka hry Gertrud Korpič študovala v Budapešti, dramatika Bélu Pintéra (1970) prezentovali ako živú legendu. Teší sa, že Špinu uvádza práve SND, lebo hoci je to hra o marazme a postupnom odkrývaní špiny, prebleskuje z nej neustále aj humor.
