Vraj ste veľkým fanúšikom seriálu Websterovci. Hneď ste vedeli, že by sa dal adaptovať do bábkovej podoby?
Áno, som fanúšik Websterovcov a zaujali ma svojím spracovaním. Sú to skutoční prvolezci, pretože formou 3D animácie sú zrealizovaní vôbec ako prvý animovaný seriál na Slovensku a koncept celého seriálu je skutočne veľmi dobre vymyslený. Seriál ma nadchol, pretože sa venujem aj bábkovému divadlu pre deti a stále hľadám nové námety či inšpirácie, ktoré by sa dali stvárniť na javisku prostriedkami bábkového divadla.
Websterovci sú na takúto bábkovú adaptáciu ideálny koncept. Poškuľoval som po ich sieti už veľmi dlho a rozmýšľal som, čo a ako by sa dalo s touto rodinkou vymyslieť, aby sa ich vlákno preplietlo aj s divadelnými doskami. Až som sa jedného dňa s veľmi malým srdiečkom ozval Kataríne Kerekesovej, či by si vedela predstaviť divadelnú adaptáciu svojho seriálu a ona, čuduj sa svete, súhlasila.
Čítajte viac Websterovci sa presťahovali na divadelné javisko. Vezmite deti v nedeľu na bábkovú rozprávku do DPOH
Príbeh o tom, že nie všetko, čo je na sieti, je pravda, je vraj celkom nový – konzultovali ste ho aj s animátorkou Katarínou Kerekesovou alebo ste mali voľnú ruku?
Len čo Katka súhlasila, hneď som jej predostrel moju koncepciu, ktorá bola založená na úplne novom príbehu, a nie na divadelnom spracovaní niektorej epizódy zo seriálu. Môj príbeh sme, samozrejme, spolu konzultovali a bez korekcií Kataríny ako režisérky a producentky pôvodných Websterovcov by som ani na divadelnej verzii nepracoval. Počas písania scenára som už mal voľnú ruku a absolútnu dôveru, tak ako aj autorka textov piesní Lucia Ditte.
Cítili ste zodpovednosť, aby bola autorka pôvodných Websterovcov spokojná s vaším predstavením – či už s podobou bábok, alebo s príbehom?
Už to, že mi Katarína nechala voľnú ruku a súhlasila s mojím konceptom adaptácie, bola pre mňa veľká zodpovednosť. Aj počas výroby bábok podľa pôvodných návrhov výtvarníka Borisa Šimu, ktorý je autorom výtvarnej podoby pavúčej rodiny Websterovcov, som stále dozeral na to, aby bábky vyzerali ako pôvodní animovaní pavúčikovia. Takisto aj pri kreovaní scénického riešenia sme so scénografom Von Dubravayom kládli veľký dôraz na to, aby sme sa čo najviac priblížili k predlohe, aj keď divadlo je iné médium než animovaný film a pracuje so scénickou skratkou, štylizáciou a s väčšou mierou abstrakcie. Bolo nesmierne dôležité to, aby neboli diváci sklamaní a uvideli na javisku skutočných Websterovcov, takých, akých poznajú zo seriálu. Katarína aj Boris boli s podobou bábok spokojní a oboch ich veľmi potešilo, že vidia na javisku svojich Websterovcov.
Foto: Katarína Svobodová
Autorom bábok je Boris Šima – ako vyzerala spolupráca?
Boris sa tešil, keď uvidel naše bábkové podoby jeho malých pavúčikov. Bol aj prekvapený, že tí naši sú až takí veľkí a sám si nevedel predstaviť, ako budú bábkoherci schopní odvodiť a animovať toľko pavúčích nôh a rúk. My sme vlastne iba prebrali jeho výtvarné návrhy, no pre potreby nového príbehu Lili a ukradnutá sieť vytvoril aj výtvarný návrh novej postavičky „záporáka“ Ricarda el Diamante.
Vytvoriť animovaný príbeh trvá veľmi dlho – ako je to s bábkovou podobou, koľko vznikala tá?
Od samotného nápadu a tvorby námetu až po premiéru trval celý proces presne rok. Scenár sa písal dva mesiace, texty piesní asi tri mesiace, súbežne s týmito procesmi prebiehala výroba bábok a scény, čo trvalo asi tri mesiace, scénickú hudbu a hudbu k piesňam tvoril hudobný skladateľ Martin Hasák dva mesiace a samotný inscenačný proces s bábkohercami som realizoval počas šiestich týždňov. Takáto časová dispozícia je pri tvorbe bábkovej inscenácie úplne bežná.
Podľa čoho ste si vyberali bábkohercov? Obsadili ste celý ročník – sedem študentov VŠMU, no bábok bolo viac, navyše pavúky majú u vás štyri ruky a štyri nohy. Vedeli ste, že to zvládnu?
Naša inscenácia je aj absolventskou inscenáciou bakalárskeho ročníka bábkohercov Katedry bábkarskej tvorby VŠMU, pre ktorých to bol úplne prvý kontakt s veľkým javiskom a takýmto typom inscenácie v profesionálnom prostredí, za čo som nesmierne vďačný vedeniu Divadla P. O. Hviezdoslava, ktoré našim študentom takúto možnosť ponúklo, a to sa bežne nestáva. Poznal som študentov zo školy, kde som mal možnosť ich už pedagogicky viesť, a tak som už vedel dosť veľa o ich bábkohereckých dispozíciách a schopnostiach.
Čítajte viac Katarína Kerekesová o Websterovcoch: Netušili sme, do čoho ideme
Pri tvorbe inscenácie som ich viedol tak, ako sa vedie profesionálny inscenačný tím, takže to nemali vôbec ľahké a nároky, ktoré som na nich kládol, boli veľmi veľké. Zvládli to výborne. Na študentov bábkoherectva sa kladú veľké nároky. Musia vedieť nielen animovať rozličné typy bábok, rôzne materiály, ale musia tiež pracovať s telom ako výrazovým prostriedkom a musia vedieť aj spievať. So spevom nám pomáhala aj ich hlasová pedagogička Janka Rychlá. Ale s hudobníkom Martinom Hasákom sme si predsa len dovolili aj malú „zlomyseľnosť“ a to, že k naspievaniu titulnej piesne Huga Webstera sme pozvali speváka a herca Martina Madeja.
Snažili ste sa, aby príbeh zaujal aj dospelých, ktorí budú deti v divadle sprevádzať?
Aj to bol zámer, pretože sme chceli vytvoriť inscenáciu nielen pre deti, ale aj pre dospelých, lebo do divadla chodia deti so svojimi rodičmi a aj rodičia sú stále kdesi vo vnútri malé deti.
V príbehu účinkuje aj postavička podvodníka, ktorý sa vydáva za mexického hudobného producenta a používa aj španielske výrazy. Neobávali ste sa, či mu deti budú rozumieť?
Keď sa pozriete napríklad na slávny animovaný a Oscarom ocenený film Coco, vidíte, že deti rozumejú akejkoľvek jazykovej štylizácii, ak je podaná zmysluplne a zrozumiteľne. Detský divák nie je hlúpy a rozumie mnohým postupom viac než dospelý. K detskému divákovi musíte pristupovať rovnocenne a nepodceňovať ho. Samozrejme, že je nutná aj istá erudícia a skúsenosť. Citlivý a hravý prístup je dôležitý, ako aj empatia voči detskému videniu sveta. Vôbec som nepochyboval o tom, že budú rozumieť. Repliky Ricarda el Diamante sú napísané tak, aby deti rozumeli všetkému, čo hovorí alebo spieva. Pri vyobrazení takého negatívneho hrdinu a jeho slovnej zásoby napokon pracujeme s veľkou mierou stereotypu.
Je detské publikum náročnejšie ako dospelí diváci? V čom?
Áno, je. Vo všetkom. V očakávaniach, v prežívaní, vo vnímaní a detské publikum dokáže byť veľmi kruté aj nekompromisné. Ale keď detského diváka nepodceňujete a pristupujete k nemu zodpovedne, s rešpektom a otvoreným srdcom, odvďačí sa vám.
Viac o vzniku inscenácie Websterovci prezradia mladí bábkoherci v magazíne vo štvrtok 31. marca.
