Po vyše polstoročí SND po hre siahlo opäť, réžie sa tentoraz zhostil Marián Amsler a znova sa možno tešiť na veľkolepú inscenáciu s výborným obsadením. Z účinkujúcich pred rokmi v hre uvidíme Božidaru Turzonovovú v role Rebeky Nurseovej a okrem nej plejádu hercov všetkých generácií. Premiéra je už dnes večer.
Aktualizovať netreba
Dramaturgička Darina Abrahámová pred generálkou Salemských hier povedala, že presne takáto hra do Národného divadla patrí: „Arthur Miller vedel napísať veľmi rovnocenné postavy, kde všetci majú čo hrať. Sám hovoril: Aj keby ma kritici kritizovali, herci ma budú milovať. A presne tak to je.“
Hra vychádza zo skutočných udalostí – v meste Salem v americkom štáte Massachusetts v roku 1692 odštartovali hrôzostrašné procesy proti bosorkám. Trvali vyše roka a výsledkom bolo 20 exemplárnych verejných popráv a stovky nevinne uväznených v neľudských podmienkach.
Arthur Miller zároveň narážal na politické procesy, keď v 50. rokoch komisia Výboru pre neamerickú činnosť pod vedením ultrapravicového politika Joea Carthyho vyšetrovala a obviňovala intelektuálov a umelcov zo sprisahania a sympatií k ľavici, ku komunizmu a k sovietskemu režimu. Tvorcovia v SND hru zámerne neaktualizovali. Prečo?
"Súčasná spoločenská, politická i vzťahová situácia sa tak dynamicky mení, my nechceme diváka podceňovať. Millerove Salemské bosorky sa veľa inscenujú po celom svete, v New Yorku, Berlíne, Záhrebe, Splite aj Budapešti, akoby sme zažívali comeback tejto hry.
Každý cíti, že chaos sveta treba prekonať a lákajú ich témy ako nespravodlivé obvinenia kolektívu, náboženské i iné manipulácie, hystéria kolektívu – dá sa to premietnuť na sociálne siete aj všeličo iné. Niekde sa hra odohráva iba vo väznici, alebo iba v škole – to sa mi zdá ako sprimitívnenie.
Divadlo predsa má tú moc, že zabudneme na stáročia a priestor a môžeme skúmať, prečo sa nevieme poučiť z histórie, ale spravodlivosť sa predsa vždy zjaví. Prečo si myslíme, že by človek za 30 strieborných zradil kohokoľvek, ale potom si uvedomíme, že máme Miladu Horákovú alebo Jána Kuciaka s jeho snúbenicou? Niečo vznešené a vyššie v človeku je."
Podľa Abrahámovej je politická a historická línia hry o ľuďoch, ktorí si stáli za svojím názorom. Taká je postava Johna Proctora v podaní Milana Ondríka, ktorý sa v snahe oslobodiť manželku obvinenú z bosoráctva sám stane obeťou procesov.
Čítajte rozhovor Režisér Marián Amsler: Dnešné honby na čarodejnice sú len sofistikovanejšie
Herec pred generálkou povedal, že sa úlohe veľmi potešil. Sám by vraj chcel byť takým človekom – „takým pravdivým a hľadajúcim spravodlivosť. Hľadám vo svojom okolí takých ľudí a nie je ľahké ich nájsť, keby ich bolo viac, bol by svet krásny.“ Dodal, že dnes sa veľa ľudí háda o tom, čo je pravda a čo skutočnosť a práve hľadanie a prekrúcanie pravdy je preňho hlavnou témou Millerovej hry.
Zlo vyrástlo z banality
John Proctor podvedie svoju manželku (hrá ju Petra Vajdová) a nesie si to so sebou ako najväčší prehrešok. Milan Ondrík komentuje: "Dnes by to málokto dokázal priznať, skôr by sa to ľudia snažili ututlať, ale John Proctor dokáže pre svoj prehrešok trpieť, chce ho napraviť a túži, aby mu žena odpustila. John Proctor vie pre svoju chybu aj zomrieť.
Ondrík si myslí, že hra má silný, košatiaci sa príbeh. Režisér Amsler vytvoril výpravnú inscenáciu s krásnou hudbou (Ivan Achera) a kostýmami (Marija Havran), kde opäť spája divadelné a filmové prostriedky.
Pozrite si fotografie z predstavenia Salemské bosorky režiséra Mariána Amslera.
„Využíva kameru, takže aj divák v poslednom rade môže vďaka videoprojekcii nad scénou sledovať detaily na hercovej tvári, vidí, čo prežívam. V príbehu ide o hon na bosorky, ale môžeme si tam dosadiť hon na ľudí, ktorí chcú hovoriť pravdu alebo hľadajú mier, naháňajú a zatvárajú ich. Preto by som hru videl v širšom rozmere a hľadal by som význam prekrúcania skutočnosti. Myslím si, že toto predstavenie bude zaujímavé pre širšiu časť publika, nielen umeleckú. Priláka ich tá farebnosť a pestrosť.“
Abrahámová približuje, že v hre sa všetko rozbehne absurdne: dievčatká, ktoré sa hrajú na bosorky či víly, vedia, že robia niečo zakázané a zo strachu, že budú usvedčené, začnú usviedčať iných. Zo začiatku to vyzerá banálne, no obvinenia sa nabaľujú a zlo sa rozhorí ako požiar v buši, ktorý už nikto nevie zastaviť.
V hre je tiež silný motív žiarlivosti: "Ženatý muž v puritánskej Amerike, kde cudzoložstvo bol zločin, začal v chlieve spávať so slúžkou a myslel si, že mu to prejde. Neprešlo, lebo slúžka pomocou zaklínadiel chce dosiahnuť odstránenie manželky. Zrazu je z toho proces, v ktorom obesia 20 ľudí. Nikdy neviete, čo z privátnej banality prerastie do celospoločenského problému.
Zaujímavý je aj moment, keď postava povie: už sme nespravodlivo odsúdili 17 ľudí, ale keby sme to teraz povedali, asi by nás súdili za to, že sme ich odsúdili nespravodlivo, tak to musíme dokončiť. Je ťažké uznať si vlastnú chybu," uzatvára dramaturgička.
