V bulletine k predstaveniu sa píše, že priamočiara aktualizácia hry vás nelákala. Prečo?
Hra je napísaná podľa skutočných udalostí z roku 1692, takže nebolo možné ju násilne preniesť do súčasnosti. Stratila by zmysel a význam. Hľadali sme teda aktualizácie v témach hry, v systéme, v ktorom postavy žijú a proti ktorému bojujú. Takže hra je aktualizovaná, ale nie priamočiarym, jednoducho prvoplánovým spôsobom.
Na čo by ste nalákali divákov? Prečo by si Salemské bosorky mali prísť pozrieť?
Lebo je to úžasne silný príbeh s veľkými charakternými postavami v podaní prvotriednych hercov Činohry SND, a to všetkých generácií. Uvidíte tu hercov od najstaršej generácie ako Božidaru Turzonovovú, Zuzanu Kocúrikovú, Dušana Jamricha, Dušana Tarageľa, Františka Kovára cez strednú generáciu hercov ako Milan Ondrík, Ľubo Kostený, Peťka Vajdová, Diana Mórová či Ingrid Timková až po tých najmladších, máme dokonca celý ročník študentiek z Vysokej školy múzických umení.
Takže máme lákavé veľké obsadenie a výtvarne je to silná, hutná inscenácia s až hororovým nádychom, lebo ide o tému čarodejníctva a posadnutosti, ktoré poznáme z hororových filmov – paradoxne vychádza zo skutočných udalostí.
Pozrite si fotografie z predstavenia Salemské bosorky režiséra Mariána Amslera.
Prečo honby na čarodejnice stále trvajú a prečo sa ľudia vždy nanovo dajú na ne strhnúť?
V Európe máme skúsenosť skôr s inkvizíciou a honbou na čarodejnice, v hre Arthura Millera sa stretávame s puritánmi, prvými osadníkmi, ktorí prišli do Ameriky. Je to teda trochu iná viera a náboženstvo, ale majú spoločné to, že hľadali akéhosi nepriateľa, škodcu. Keď sa nedarilo, prišli choroby či neúroda, potrebovali nájsť vinníka zodpovedného za ich nešťastie.
Ukáže sa, že stačí iba drobná zámienka, aby sa dalo ukázať prstom na vinníka. Aj dnes máme honby na čarodejnice, aj keď neveríme na mágiu a posadnutosť diablom, ale vieme si nájsť ľudí zodpovedných za naše nešťastie či sociálne neistoty.
Teraz možno v radoch politikov, ale rovnako sa stretávame s prienikom náboženstva do politiky a riadenia štátu, čiže tie témy sa vracajú v akejsi sofistikovanejšej podobe.
Čítajte viac Salemské bosorky sa vracajú do Národného
Inscenácia Salemských bosoriek z roku 1966 bola legendárna. Máte ambíciu, aby sa toľko hovorilo aj o vašej aktuálnej inscenácii?
Vždy je ambícia urobiť čo najsilnejšie predstavenie, ktoré bude naozaj komunikovať s divákmi, odovzdávať veľké emócie, smiech, aj plač – je to síce dráma, ale sú v nej aj humorné momenty. Dúfajme, že silný príbeh, ktorý Arthur Miller napísal, nám pomôže osloviť divákov a inscenácia sa stane jedným z dôležitých míľnikov súčasného slovenského divadla.
Využívate starší preklad Miloša Ruppeldta. Upravovali ste ho nejako alebo je stále aktuálny?
Preklad je starší, ale upravili sme ho len drobne. Na druhej strane hra je napísaná v dialekte prvých Angličanov, čo prišli do Ameriky, takže istá archaická forma jazyka nám neprekážala, pretože inscenácii dodáva dobový kolorit.
