Kontrabas Martina Hubu má čistý tón

Smutno-smiešny príbeh obyčajného priemerného kontrabasistu, ktorý bilancuje svoj život, sa v rukách Martina Hubu mení na strhujúce divadlo. Hra Patricka Süskinda Kontrabas patrí do Zlatého fondu slovenského profesionálneho divadla a tento poklad môžu diváci vidieť v obnovenej verzii.

Láska aj prekliatie

Za normálnych okolností sa kontrabas v orchestri stráca – nehrá nijaké sóla, zaniká v pozadí ostatných nástrojov. Pre kontrabasistu je však jeho hudobný nástroj celoživotným partnerom, o ktorého sa s láskou stará, a zároveň jeho prekliatím, nepriateľom, ktorého z hĺbky duše nenávidí. Už len svojou ustavičnou prítomnosťou mu vyhadzuje na oči jeho vlastnú malosť a nedostatok talentu. A čo je horšie, svojím mohutným telom sa kontrabas dokonca vtláča medzi hudobníka a ženu, ktorú by chcel získať!

Čítajte viac Martin Huba, nehrdinský hrdina

Keď sa na scéne objaví mladá sopranistka, zaľúbený kontrabasista sníva o láske a spriada plány, ako by upútal jej pozornosť. Lenže skúste na seba upozorniť, keď sedíte celkom vzadu, neviditeľný a v orchestri dokonca aj nepočuteľný. Nech zahráte akokoľvek krásne, nikto si to ani len nevšimne.

Orchester slúži Süskindovi ako malá vzorka spoločnosti, v ktorej má každý svoje miesto. Prísna hierarchia zatlačila kontrabas až na samý koniec, do posledného radu. Veď ktorý veľký skladateľ by už písal pre kontrabas? Dá sa od neho vôbec oslobodiť? A čo by stál ten risk?

Kontrabasista Martina Hubu sa zmieta medzi láskou a nenávisťou, túži získať svoje miesto na slnku a vzápätí s trpkou iróniou všetko zmetie zo stola. Kus po kuse odhaľuje svoje vnútro, trpkú pravdu o svojom živote, neúspechy u žien aj priemernosť vo svojej profesii, ktoré ho odsúdili k osamelosti. A my mu rozumieme – každý máme svoje tiché nádeje a nesplnené sny – lenže na ambíciách tých druhých sa smeje ľahšie.

Čítajte viac Najprv treba byť dobrý, až potom slávny, naopak to nejde, hovorí Martin Huba

Martin Huba stojí sám uprostred divákov a na jeden a pol hodiny ich svojím monológom priklincuje k sedadlám. Jeho hrdina nemilosrdne hodnotí svoj život, odhaduje možnosti, balansuje medzi nádejou a sklamaním. Klame sám seba, je nafúkaný, predvádza svoj nástroj aj schopnosti, hneď zas neistý a kajúcny, poťahuje si traky, nervózne sa vyťahuje z ulity, uštipačne si strieľa z kolegov v orchestri, no najviac si uťahuje sám zo seba. A my mu rozumieme, veď každý má doma zrkadlo.

Ktorý tón je najkrajší?

Martin Huba prežil s Kontrabasom 24 rokov a starne spolu so svojou postavou. V pôvodnej predlohe – divadelnej prvotine nemeckého spisovateľa a dramatika Patricka Süskinda (ktorého neskôr preslávil román Parfum – príbeh vraha) je kontrabasista tridsiatnik. Martin Huba mal v čase, keď sa inscenácia rodila, 45 rokov a jeho kontrabasista ani rokmi nestráca šarm, všetko priznáva a hrá v čistom tóne. Každé slovo a gesto bez okolkov ťahá na svetlo naše nenaplnené ambície, spolu s ním sa smejeme na vlastnej neschopnosti a pomedzi všetok ten sarkazmus prebleskuje nádej. Či nájde člen orchestra odvahu prekonať sám seba a vystúpiť z radu, či dokáže riskovať, že možno stratí všetko, nevieme. Spôsobí hoci škandál, aby si ho jeho milá všimla?

Čítajte viac Martin Huba: Prekvapilo ma, koľkou nenávisťou bol Masaryk obklopený

Monodráma Kontrabas je v podstate obyčajný príbeh priemerného človeka, ktorý bilancuje svoj doterajší osobný aj profesijný život v samote svojho bytu. Je smiešny vo svojom nezmyselnom pechorení, no zároveň dostatočne múdry a úprimný, aby to videl. Nie každý hrá prvé husle a mnohí sa pred životom radšej zavrú vo zvukotesnej izbe. No keby si otvoril okná, počul by, ako sa jednotlivé tóny tam vonku medzi sebou vadia, ktorý z nich je najkrajší. A museli by odpovedať s úsmevom na tvári: ten čistý. Pre Martina Hubu je to skvelá rola, pre divákov skvelý zážitok.

Premiérové kytice Martin Huba zložil „k nohám“ Kontrabasu, iste aj z vďaky voči Martinovi Porubjakovi a Milanovi Lasicovi, ktorí pred rokmi stáli pri zrode tejto výnimočnej inscenácie. Štúdio L + S najbližšie uvádza Kontrabas v nedeľu 10. apríla a potom 12. mája.