Do Astorky prišla Posledná barónka

Osudy ľudí, ktorí sa narodia do nesprávnej doby, bývajú pohnuté. Barónke Margite Czóbelovej (1891 - 1972) najprv Československá republika zobrala titul, Slovenská republika povesť a nádej a ľudoví demokrati ešte aj majetok, píše Silvester Lavrík v knihe Posledná barónka. No napriek všetkému si dokázala zachovať to najdôležitejšie: ľudskosť. Tento pútavý dokumentárny román prenieslo na javisko Divadlo Astorka Korzo '90 v strhujúcej rovnomennej hre.

, 12.04.2022 08:00
POSLEDNA BARONKA Marta Sládečková Foto:
Marta Sládečková ako barónka Margita Czóbelová.
debata

Výnimočná žena

Margita Czóbelová bola výnimočná žena, talentovaná maliarka, ktorá ilustrovala pre anglického vydavateľa pôvodné vydania kníh Arthura Conana Doyla (autora Sherlocka Holmesa), neter slávneho maliara Ladislava Mednyánszkeho, ktorý v Strážkach tiež istý čas žil. Už pred sto rokmi, od mladosti pestovala šport a turistiku, lyžovala, korčuľovala a do vysokého veku plávala v rieke. Bola obľúbená najmä pre svoju láskavú povahu.

Jej životom sa prehnali všetky udalosti začiatku minulého storočia – svetové vojny, revolúcie, rozpady štátov. A pritom celý čas žila v rodinnom kaštieli v Strážkach. Bola vzdelaná, bola umelkyňa, humanistka a ešte k tomu šľachtičná, o to to mala v živote ťažšie. Mala však aj výnimočný dar vychádzať s ľuďmi, preto, hoci nemohla zachrániť vybavenie kaštieľa, dovolili jej v ňom dožiť – až do roku 1972.

Režisérovi Ondrejovi Spišákovi sa podarilo do jedného predstavenia vtesnať jeden dlhý a zaujímavý život a s ním osudy celej krajiny. Ľudské tragédie, zlyhania aj pokoru a oddanosť, smutné aj smiešne postavy, ktoré prikrýva láskavá barónkina ruka. S hercami pôvodne chceli barónkine Strážky spoločne navštíviť, no terajšia vojna ich plány zmenila. „Príbeh Margity Czóbelovej poznám, do Strážok som kedysi chodieval každé leto. Keď vyšla o nej kniha, okamžite ma upútala. Dozvedel som sa z nej veľa nových faktov a súvislostí. Hneď som si povedal, že by to bola pekná divadelná téma a som rád, že sa Silvester Lavrík podieľal na adaptácii,“ hovorí.

Obalka Posledna baronka Čítajte aj Silvester Lavrík: Posledná k.&k. barónka

Cez závoj času

Šeťdesiatdvaročná barónka (Marta Sládečková) v Strážkach spomína na svoje detstvo a mladosť. Akoby cez závoj času vidí za sieťovanou scénou svojich rodičov, strýka Mediho (Boris Farkaš), seba ako dvanásťročné dievčatko, aj svoju lásku Andriša (Miroslav Noga), zatiaľ čo v reálnom čase už vedľa nej stojí zamilovaný udavač Šlauko (Tomáš Turek), ktorý na grófku donáša. Takí ako on prežijú všetko.

Zo scény sa na diváka valí jedna udalosť za druhou – idylické rodinné prostredie naruší najprv návšteva revolucionárov (Marián Labuda ako V. I. Uľjanov a Róbert Jakab ako F. E. Dzeržinskij), ktorú onedlho vystrieda Veľká vojna, ruská revolúcia, rozpad Rakúsko-Uhorska a strata šľachtických privilégií, „medzi ktoré patrila aj zodpovednosť za osudy sveta“, ako dodáva autor. Za stolom zrazu hoduje ruský generál (Marián Labuda) a barónka sa musí hlásiť do práce.

Dômyselná scéna Dáše Krištofovičovej diváka pozýva do salónov kaštieľa, fašiangový bál (masky Martina Fintorová) striedajú vojnové zákopy a výbuchy granátov (videoart Vladimíra Hradecká), premietané na sieťovú stenu. Javiskom sa preženú dejiny, vojaci aj nový režim, portréty z rodinnej galérie Mednyánszkych – Czóbelovcov zrazu nič neznamenajú. Všetko dianie pozorne sledujú a komentujú havrany (Marián Labuda a Róbert Jakab), poštári smrti.

Zita Furková Astorka Jeden nemecký život Čítajte aj Čo má spoločné Jeden nemecký život s Ruskom? Hra z čias nacizmu je aktuálna práve dnes

Výtvarná scéna

Divákovi pomáha scéna aj rozprávač (Lukáš Latinák v úlohe nezainteresovanej Smrti), aby sa cez závoj času mohli dívať ostro. „Barónka aj Ladislav Mednyánszky boli výtvarníci, ambíciou bolo preto dostať na scénu čo najviac výtvarnosti a kultivovanosti ich rodinného prostredia. Taká je scéna v prvej časti, v spomienkach na detstvo. Ako sa historická situácia v polovici 20. storočia mení, scéna sa mení na drsné skladisko,“ približuje scénografka Daša Krištofovičová. Scénografke je postava barónky sympatická, jej príbeh poznala a potešila ju aj kniha Silvestra Lavríka. Pôvodne mala scéna vychádzať z interiéru kaštieľa v Strážkach, no pre technické obmedzenia sa napokon rozhodli pre jednoduché panely so záclonoviny, na ktoré sa premieta.

„Kniha je obsiahla a pre nás hercov bola výzva obsiahnuť ju v krátkych výstupoch. Moja postava – Šlauko, sa prikloní vždy na tú stranu, kde je mu to výhodné. S barónkou má veľmi zvláštny vzťah: chodí k nej na návštevy, donáša na ňu a ona o tom všetkom vie. Ja som túto dobu eštebákov nezažil,“ priznáva herec Tomáš Turek. Hoci sám pochádza zo Spiša, o barónke Czóbelovej predtým nepočul. O to je táto hra dôležitejšia, aby sa na ňu a jej podobných hrdinov nezabudlo. „Nech sa deje čokoľvek, je dôležité pociťovať takú zodpovednosť ako barónka Czóbelová – za ľudí a za kraj, kde sme sa narodili a kde žijeme spolu so svojimi blízkymi,“ hovorí režisér Ondrej Spišák.

Hru Posledná barónka uvedú najbližšie dnes, v utorok 12. apríla a zajtra, v stredu 13. apríla.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Astorka Korzo '90
Flowers