Výnimočná žena
Margita Czóbelová bola výnimočná žena, talentovaná maliarka, ktorá ilustrovala pre anglického vydavateľa pôvodné vydania kníh Arthura Conana Doyla (autora Sherlocka Holmesa), neter slávneho maliara Ladislava Mednyánszkeho, ktorý v Strážkach tiež istý čas žil. Už pred sto rokmi, od mladosti pestovala šport a turistiku, lyžovala, korčuľovala a do vysokého veku plávala v rieke. Bola obľúbená najmä pre svoju láskavú povahu.
Jej životom sa prehnali všetky udalosti začiatku minulého storočia – svetové vojny, revolúcie, rozpady štátov. A pritom celý čas žila v rodinnom kaštieli v Strážkach. Bola vzdelaná, bola umelkyňa, humanistka a ešte k tomu šľachtičná, o to to mala v živote ťažšie. Mala však aj výnimočný dar vychádzať s ľuďmi, preto, hoci nemohla zachrániť vybavenie kaštieľa, dovolili jej v ňom dožiť – až do roku 1972.
Režisérovi Ondrejovi Spišákovi sa podarilo do jedného predstavenia vtesnať jeden dlhý a zaujímavý život a s ním osudy celej krajiny. Ľudské tragédie, zlyhania aj pokoru a oddanosť, smutné aj smiešne postavy, ktoré prikrýva láskavá barónkina ruka. S hercami pôvodne chceli barónkine Strážky spoločne navštíviť, no terajšia vojna ich plány zmenila. „Príbeh Margity Czóbelovej poznám, do Strážok som kedysi chodieval každé leto. Keď vyšla o nej kniha, okamžite ma upútala. Dozvedel som sa z nej veľa nových faktov a súvislostí. Hneď som si povedal, že by to bola pekná divadelná téma a som rád, že sa Silvester Lavrík podieľal na adaptácii,“ hovorí.
Čítajte aj Silvester Lavrík: Posledná k.&k. barónka
Cez závoj času
Šeťdesiatdvaročná barónka (Marta Sládečková) v Strážkach spomína na svoje detstvo a mladosť. Akoby cez závoj času vidí za sieťovanou scénou svojich rodičov, strýka Mediho (Boris Farkaš), seba ako dvanásťročné dievčatko, aj svoju lásku Andriša (Miroslav Noga), zatiaľ čo v reálnom čase už vedľa nej stojí zamilovaný udavač Šlauko (Tomáš Turek), ktorý na grófku donáša. Takí ako on prežijú všetko.
Zo scény sa na diváka valí jedna udalosť za druhou – idylické rodinné prostredie naruší najprv návšteva revolucionárov (Marián Labuda ako V. I. Uľjanov a Róbert Jakab ako F. E. Dzeržinskij), ktorú onedlho vystrieda Veľká vojna, ruská revolúcia, rozpad Rakúsko-Uhorska a strata šľachtických privilégií, „medzi ktoré patrila aj zodpovednosť za osudy sveta“, ako dodáva autor. Za stolom zrazu hoduje ruský generál (Marián Labuda) a barónka sa musí hlásiť do práce.
Dômyselná scéna Dáše Krištofovičovej diváka pozýva do salónov kaštieľa, fašiangový bál (masky Martina Fintorová) striedajú vojnové zákopy a výbuchy granátov (videoart Vladimíra Hradecká), premietané na sieťovú stenu. Javiskom sa preženú dejiny, vojaci aj nový režim, portréty z rodinnej galérie Mednyánszkych – Czóbelovcov zrazu nič neznamenajú. Všetko dianie pozorne sledujú a komentujú havrany (Marián Labuda a Róbert Jakab), poštári smrti.
Čítajte aj Čo má spoločné Jeden nemecký život s Ruskom? Hra z čias nacizmu je aktuálna práve dnes
Výtvarná scéna
Divákovi pomáha scéna aj rozprávač (Lukáš Latinák v úlohe nezainteresovanej Smrti), aby sa cez závoj času mohli dívať ostro. „Barónka aj Ladislav Mednyánszky boli výtvarníci, ambíciou bolo preto dostať na scénu čo najviac výtvarnosti a kultivovanosti ich rodinného prostredia. Taká je scéna v prvej časti, v spomienkach na detstvo. Ako sa historická situácia v polovici 20. storočia mení, scéna sa mení na drsné skladisko,“ približuje scénografka Daša Krištofovičová. Scénografke je postava barónky sympatická, jej príbeh poznala a potešila ju aj kniha Silvestra Lavríka. Pôvodne mala scéna vychádzať z interiéru kaštieľa v Strážkach, no pre technické obmedzenia sa napokon rozhodli pre jednoduché panely so záclonoviny, na ktoré sa premieta.
„Kniha je obsiahla a pre nás hercov bola výzva obsiahnuť ju v krátkych výstupoch. Moja postava – Šlauko, sa prikloní vždy na tú stranu, kde je mu to výhodné. S barónkou má veľmi zvláštny vzťah: chodí k nej na návštevy, donáša na ňu a ona o tom všetkom vie. Ja som túto dobu eštebákov nezažil,“ priznáva herec Tomáš Turek. Hoci sám pochádza zo Spiša, o barónke Czóbelovej predtým nepočul. O to je táto hra dôležitejšia, aby sa na ňu a jej podobných hrdinov nezabudlo. „Nech sa deje čokoľvek, je dôležité pociťovať takú zodpovednosť ako barónka Czóbelová – za ľudí a za kraj, kde sme sa narodili a kde žijeme spolu so svojimi blízkymi,“ hovorí režisér Ondrej Spišák.
Hru Posledná barónka uvedú najbližšie dnes, v utorok 12. apríla a zajtra, v stredu 13. apríla.
