Spojeniu týchto dvoch opier sa familiárne hovorí „veristické dvojičky“, keďže ich obe charakterizuje verizmus, ktorého ambíciou je zobrazovať pravdu, aj keď je často krutá. Prvý raz uviedla veristické dvojčatá Metropolitná opera v New Yorku v roku 1893. V roku 1925 sa opery dostali aj na pódium SND, pričom ich dirigoval sám Pietro Mascagni.
Sedliacka česť, ktorej námet napísal Giovanni Verga, je príbehom o hriešnom vzťahu ľahkovážnej Loly a jej niekdajšieho milenca Turidda, ktorý zaň musí zaplatiť Lolinmu manželovi krvou. Opera mala premiéru v Ríme v roku 1890 a tamojšie publikum ju prijalo s nadšením. Traduje sa, že umelci sa po predstavení išli pokloniť 40-krát. Sedliacka česť navyše zvíťazila v prestížnej súťaži talianskeho vydavateľstva Sonzogno o najlepšiu jednoaktovú operu.
Dej Komediantov je inšpirovaný skutočnou udalosťou a ide o príbeh vášne, lásky, nenávisti, zrady a pomsty. Hlavným hrdinom je starnúci herec Canio/Pagliacci, ktorý vystupuje na predstavení kočovnej spoločnosti na dedinskom námestí. Premiéru mala opera v Miláne v roku 1892 pod taktovkou Artura Toscaniniho.
Čítajte viac Netrebková odsúdila vojnu, Rusi ju potrestali
Pre obe opery je príznačná melodická a inštrumentálne bohatá hudba. Zo Sedliackej cti je veľmi známe intermezzo zachytávajúce veľkonočnú procesiu veriacich, ktoré vrcholí zborovým zvolaním „Il signor non è morto“ (Pán nie je mŕtvy). Z opery Komedianti sa zasa preslávila ária sklamaného Cania, ktorý sa dozvie o nevere svojej ženy. Ako práve vystupujúci klaun to však nesmie dať najavo.
V réžii Mariána Chudovského, na scéne Otta Šujana a v kostýmoch Petra Čaneckého sa pod taktovkou Jaroslava Kyzlinka s orchestrom Opery SND predstavia Jolana Fogašová, Boldizsár László, Daniel Čapkovič, Terézia Kružliaková, Jitka Sapara-Fischerová, Eva Hornyáková, Aleš Jenis, Maksym Kutsenko a ďalší.
Návštevníci majú možnosť uplatniť si 10-percentnú zľavu v rámci kampane Vezmi svoju hlavu do divadla.
