Súčasná tanečná dráma ORBIS PICTUS na hudbu Giuseppe Verdiho je inšpirovaná tvorbou najväčšieho talianskeho spisovateľa svojej generácie, Alessandra Manzoniho. Je príbehom o hľadaní zmyslu ľudského bytia, ceny lásky a odriekania – na hranici medzi životom a smrťou. Inscenácia otvára stále aktuálne témy a rozpráva ich novým tanečným jazykom.
Nová baletná inscenácia v réžii Ondreja Šotha je opäť multižánrovým projektom, ktorý spája tanec, hudbu Giuseppe Verdiho a hovorené slová jedného z najväčších talianskych spisovateľov svojej generácie Alessandra Manzoniho. Spolu s Ondrejom Šothom sa na jej vzniku choreograficky podieľal aj riaditeľ baletu Andrej Petrovič.
„Predstavenie sa skladá z dvoch častí, ktoré sú tematicky, výtvarne a režijne prepojené. Zároveň vstupujú do ich príbehov tie isté nadčasové charaktery a divadelné postavy, do ktorých sa „obliekajú“ herci, speváci a tanečníci košického divadla: Muž, Žena, Smrť a Život.
Prvá časť je príbehom Verdiho a Manzoniho, ktorí boli veľkí priatelia a Verdi svoje Requiem venoval práve Manzonimu. Manzoni je autorom knihy Snúbenci, v ktorej hovorí o pandémii z roku 1600 a tým je to aktualizované do dnešnej doby. A tak sa v prvej časti spája história so súčasnosťou.
Spájajú sa v nej opäť všetky žánre divadla, lebo v nej okrem baletných sólistov a baletného zboru tanečníkov účinkujú aj naši operní sólisti Michaela Várady a Titusz Tóbisz spolu so šéfdirigentom Petrom Valentovičom a herci Alena Ďuránová, Matej Marušin a Jakub Kuka.
Stvárňujú postavy z Manzoniho knihy a v textoch sa v prvej časti hovorí o filozofii a pandémii, teda o situáciách, ktoré prežívame dnes. Druhá časť inscenácie je Verdiho Requiem, ktoré je venované pamiatke všetkých nevinných obetí vojny na Ukrajine,“ približuje Ondrej Šoth.
Scénu a kostýmy do tanečnej drámy Orbis Pictus navrhol Andrej Suchanov, dramaturgičkami boli Eva Gajdošová a Zuzana Mistríková a filmové projekcie vytvoril Sergej Jegorov. V hudobnej dramaturgii novej inscenácie, ktorú pripravil Ondrej Šoth, je okrem skladieb Giuseppe Verdiho aj hudba Bena Frosta a Daniela Bjarnasona.
